Harry Potter a Fénixov rád

„Nie, napísal si to veľmi dobre,“ usmieval sa Sirius. „No aj tak sa musíme radšej poponáhľať, keby nás niekto vyrušil. Tvoja jazva?“

„Čo s…?“ začal Ron, ale Hermiona ho prerušila, „Potom ti povieme. Pokračujte, Sirius.“

„Viem, že tá bolesť je nepríjemná, ale myslíme si, že sa preto netreba vážne znepokojovať. Bolela ťa aj celý minulý rok, však?“

„Áno, a Dumbledore povedal, že sa to stane vždy, keď Voldemort prežíva niečo silné,“ odvetil Harry, ignorujúc ako zvyčajne Ronovu a Hermioninu triašku. „Takže možno ho len, ja neviem, niečo nahnevalo v ten večer, keď som bol po škole.“

„Teraz, po jeho návrate, ťa zrejme bude jazva bolievať častejšie,“ vravel Sirius.

„Takže si myslíš, že to nemá nič spoločné s Umbridgeovej dotykom?“ spýtal sa Harry.

„Pochybujem. Počul som o nej a som si istý, že nie je smrťožrútka…“

„No je protivná, akoby ňou bola,“ mračil sa Harry a Ron s Hermionou energicky prikyvovali na súhlas.

„Áno, ale svet sa nerozdeľuje na dobrých ľudí a smrťožrútov,“ krivo sa usmial Sirius. „Viem, že je nepríjemná, hoci… mal by si počuť, ako o nej rozpráva Remus.“

„Lupin ju pozná?“ rýchlo sa spýtal Harry a spomenul si na Umbridgeovej poznámku na prvej hodine o nebezpečných krížencoch.

„Nie, ale pred dvoma rokmi podávala návrhy na nejaké zákony proti vlkolakom, a on preto nemôže zohnať miesto,“

Harry si spomenul, že v poslednom čase vyzeral Lupin ešte biednejšie, a to v ňom len prehĺbilo nenávisť voči Umbridgeovej.

„Čo má proti vlkolakom?“ hnevala sa Hermiona.

„Zrejme sa ich bojí,“ usmieval sa Sirius nad jej rozhorčením. „Očividne neznáša čiastočne ľudské tvory. Vlani sa angažovala aj za to, aby pochytali a označkovali všetkých vodných ľudí. Predstavte si toľkú stratu času a energie na ich prenasledovanie, keď po svete voľne behajú také opovrhnutiahodné tvory ako Kreacher.“

Ron sa zasmial, ale Hermionu to nahnevalo.

„Sirius!“ zvolala vyčítavo. „Úprimne povedané, keby ste si dali s Kreacherom trochu námahy, určite by to uňho malo odozvu. Napokon, ste jediný člen rodiny, ktorý mu zostal, a profesor Dumbledore povedal…“

„Tak aké sú Umbridgeovej hodiny?“ prerušil ju Sirius. „Učí vás, ako zabíjať krížencov?“

„Nie,“ odpovedal Harry a nevšímal si, ako urazene sa Hermiona tvári, že ju tak nešetrne prerušili pri obhajobe Kreachera. „Vôbec nám nedovolí čarovať!“

„Iba čítame tú hlúpu učebnicu,“ dodal Ron.

„To nás neprekvapuje,“ povedal Sirius. „Podľa našich informácií z ministerstva Fudge nechce, aby ste sa cvičili v boji.“

„Cvičili v boji!“ zopakoval Harry. „Čo myslí, že tu robíme? Budujeme nejakú čarodejnícku armádu?“

„Presne to si myslí,“ potvrdil Sirius, „či presnejšie – obáva sa, že to robí Dumbledore – buduje si vlastnú súkromnú armádu na dobytie Ministerstva mágie.“

Všetci boli chvíľu ticho a potom Ron povedal: „V živote som nepočul nič hlúpejšie, a to rátam aj to, čo zo seba vysype Luna Lovegoodová.“

„Takže sa nesmieme naučiť praktickej obrane proti čiernej mágii, lebo Fudge sa bojí, že použijeme tie zaklínadlá proti ministerstvu mágie?“ spýtala sa Hermiona a bolo vidieť, že je nazlostená.

„Áno,“ potvrdil Sirius. „Fudge si myslí, že Dumbledore sa pred ničím nezastaví, len aby získal moc. Zo dňa na deň je posadnutejší predstavou, že Dumbledore ide po ňom. Je len otázkou času, kedy dá Dumbledora zatknúť pre nejaké vymyslené obvinenie.“

To Harrymu pripomenulo Percyho list. „Nevieš, či zajtra bude v Dennom Prorokovi niečo o Dumbledorovi? Ronov brat Percy tvrdí, že áno…“

„Neviem,“ odvetil Sirius. „Nikoho z rádu som celý víkend nevidel, všetci sú zaneprázdnení. Boli sme tu len my dvaja s Kreacherom…“

Zo Siriusovho hlasu neomylne zaznievala trpkosť.

„Takže nemáš správy ani o Hagridovi?“

„Ach… no, ten by sa už mal vrátiť, nikto presne nevie, čo sa mu stalo.“ No keď videl ich zdesené tváre, rýchlo dodal: „Ale Dumbledore sa nebojí, takže sa nebojte ani vy, Hagrid je určite v poriadku.“

„Lenže už sa mal vrátiť…“ potichu s obavami namietala Hermiona.

„Bola s ním madam Maxime, tak sme sa s ňou spojili a ona hovorí, že sa cestou domov rozdelili, ale nič nenaznačuje, že by bol zranený alebo… skrátka nič nenaznačuje, že by nebol absolútne v poriadku.“

Harryho, Rona a Hermionu to nepresvedčilo a vymenili si znepokojené pohľady.

„Počujte, na Hagrida sa veľmi nevypytujte,“ rýchlo dodal Sirius, „iba čo by to pritiahlo väčšiu pozornosť na to, že a nevrátil, a viem, že to Dumbledore nechce. Hagrid je tvrdá nátura, bude v poriadku.“ A keď Sirius videl, že ani to ich povzbudilo, dodal: „Mimochodom, kedy najbližšie idete do Rokvillu? Tak som si myslel, že keď nám to maskovaného za psa prešlo na stanici, mohol by som…“

„NIE!“ zvolali Hermiona a Harry naraz a veľmi hlasno.

„Nevideli ste Denného Proroka, Sirius?“ nervózne sa spýtala Hermiona.

„Ach, to,“ usmieval sa Sirius. „Tí vždy hádajú, kde som ale v skutočnosti nemajú stopu…“