Milý Ron,
práve som sa dopočul (od samého ministra mágie, ktorý sa to dozvedel od Vašej novej učiteľky profesorky Umbridgeovej), že si sa stal rokfortským prefektom.
Táto správa ma veľmi príjemne prekvapila a v prvom rade Ti musím zablahoželať. Musím priznať, že som sa vždy obával, že sa uberieš takpovediac cestou Freda a Georgea, a nie v mojich šľapajach, tak si vieš predstaviť, čo som cítil, keď som sa dopočul, že si prestal opovrhovať autoritatívnosťou a rozhodol si sa vziať na seba zodpovednosť.
Chcem Ti však nielen pogratulovať, Ron, chcem Ti aj poradiť, a preto toto posielam radšej v noci, a nie zvyčajnou rannou poštou. Dúfam, že sa Ti podarí prečítať toto mimo dosahu sliedivých očí a vyhneš sa trápnym otázkam.
Z toho, čo popritom, že si teraz prefektom, spomenul minister, som usúdil, že sa stále často stýkaš s Harrym Potterom. Musím Ti povedať, Ron, že nič nemôže väčšmi ohroziť Tvoj odznak ako bratríčkovanie s tým chlapcom. Áno, som si istý, že Ťa to prekvapí, nepochybne povieš, že Potter bol vždy Dumbledorovým obľúbencom, ale cítim sa povinný povedať Ti, že Dumbledore už možno dlho nebude riaditeľom na Rokforte, a ľudia, na ktorých mi záleží, majú veľmi odlišný – a pravdepodobne správnejší názor na Potterovo správanie. Viac tu už písať nebudem, ale ak sa zajtra pozrieš do Denného Proroka, získaš predstavu o tom, ako vietor fúka, a uvidíš, či ideš správnym smerom.
Vážne, Ron, nechceš predsa, aby Ťa hádzali do jedného vreca Potterom. Mohlo by to uškodiť Tvojim vyhliadkam do budúcnosti a myslím tým aj život po skončení školy. Ako si si iste vedomý, keďže náš otec ho sprevádzal na súd. Potter mal totiž to disciplinárne konanie pred celým Wizengamotom a neznelo to až tak dobre. Oslobodili ho čisto formálne, ak chceš vedieť môj názor, a mnohí z tých, s ktorými som sa rozprával, sú stále presvedčení o jeho vine.
Možno sa bojíš pretrhnúť spojenie s Potterom – viem, že môže byť duševne nevyrovnaný, a pokiaľ viem, aj násilnícky – ale ak máš v tomto smere obavy alebo si si na Potterovom správaní všimol niečo znepokojivé, rozhodne sa porozprávaj s profesorkou Umbridgeovou, je to skutočne skvelá žena, ktorá sa iba poteší, keď Ti bude môcť poradiť.
A to ma privádza k ďalšej rade. Ako som už naznačil, Dumbledorov režim na Rokforte sa možno čoskoro skončí. Preto by si nemal byť oddaný jemu, ale škole a ministerstvu. Je mi veľmi ľúto, že podľa toho, čo som sa dopočul, sa profesorka Umbridgeová stretáva len s minimálnou spoluprácou učiteľského zboru pri presadzovaní potrebných zmien na Rokforte, po ktorých ministerstvo tak veľmi túži (hoci od budúceho týždňa by to malo byť pre ňu ľahšie – znova Ťa odkazujem na zajtrajšieho Denného Proroka). Poviem len toľko – študent, ktorý teraz prejaví ochotu pomáhať profesorke Umbridgeovej, môže mať o pár rokov veľmi výhodné postavenie pri výbere hlavného prefekta!
Je mi ľúto, že som v lete nemohol viac byť s Tebou. Nerád kritizujem svojich rodičov, ale obávam sa, že už nemôžem žiť s nimi pod jednou strechou, kým sa stýkajú s nebezpečnými kruhmi okolo Dumbledora. (Ak budeš písať matke, môžeš jej oznámiť, že istého Sturgisa Podmora, veľkého Dumbledorovho priateľa poslali nedávno do Azkabanu za nepovolené vniknutie do budovy ministerstva. Možno to im otvorí oči a uvidia, s akými kriminálnikmi sa stýkajú.) Považujem sa za šťastného, že som unikol hanebnému spájaniu s takými ľuďmi – minister bol ku mne veľmi láskavý – a dúfam, Ron, že ani Ty nedovolíš, aby Ťa rodinné zväzky zaslepili, a nenecháš sa ovplyvniť pomýleným presvedčením a skutkami našich rodičov. Úprimne dúfam, že po čase si uvedomia, ako sa mýlili, a ja, samozrejme, ochotne prijmem ich ospravedlnenie, keď nastane ten deň. Porozmýšľaj, prosím Ťa, veľmi starostlivo o tom, čo som Ti napísal, a najmä o Harrym Potterovi, a ešte raz Ti gratulujem k tomu, že si sa stal prefektom.
Tvoj brat Percy
