„Och, už sa nemôžem dočkať, kedy pôjde na inšpekciu k McGonagallovej,“ spokojne vyhlásil. „Umbridgetka nevie, do čoho sa púšťa.“
„Poďme už,“ vyskočila Hermiona, „radšej si švihnime i bo ak bude na inšpekcii u Binnsa, nech nemeškáme…“
No profesorka Umbridgeová neprišla na hodinu dejín mágie, rovnako nudnú ako predchádzajúci pondelok, a nebola ani v žalári u Snapa na dvojhodinovke elixírov. Snape Harrymu vrátil písomnú prácu o mesačnom kameni so špicatým čiernym „H“ načmáraným v hornom rohu.
„Známkoval som vás tak, ako by vás známkovali, keby ste takúto prácu predložili na skúškach na VČÚ,“ prechádzal pomedzi nich a s úsmevom im rozdával úlohy. „Môžete tak získať predstavu, čo vás čaká na skúškach.“
Prišiel dopredu a otočil sa k nim tvárou.
„Celková úroveň tejto úlohy bola mizerná. Keby toto bola skúška, väčšina z vás by prepadla. Očakávam, že v prácach z tohto týždňa o rôznych protijedoch objavím viac úsilia, inak tých hlupákov, ktorí dostanú H, budem nechávať po škole.“
Uškrnul sa, keď sa Malfoy zasmial a rozliehajúcim sa šeptom povedal: „Niekto dostal H? Pche!“
Harry si uvedomil, že Hermiona nakúka, čo dostal, a tak si čo najrýchlejšie strčil prácu o mesačnom kameni do tašky, lebo si to chcel radšej nechať pre seba.
Rozhodnutý neposkytnúť viac Snapovi dôvod neuznať mu prácu, Harry si každý riadok pokynov na tabuli prečítal aspoň tri razy, až potom podľa nich pracoval. Jeho posilňujúci roztok nemal až taký jasnotyrkysový odtieň ako Hermionin, ale aspoň bol modrastý, a nie ružový ako Nevillov, a na konci hodiny odovzdal na Snapov stôl flakón s pocitom vzdoru a úľavy zároveň.
„Nebolo to až také zlé ako na minulej hodine, však?“ skonštatovala Hermiona, ako vystupovali hore schodmi zo žalárov na obed. „A ani domáca úloha nedopadla až tak strašne, nie?“
Keď ani Ron, ani Harry neodpovedali, naliehala: „Dobre, nečakala som najlepšie známky, pretože známkuje podľa VČÚ, ale v tomto štádiu je celkom povzbudivé aspoň vyhovieť, čo poviete?“
Harrymu z hrdla vyšiel akýsi vyhýbavý zvuk.
„Samozrejme, do skúšok sa toho môže udiať veľa, máme dosť času zlepšovať sa, ale tie terajšie známky sú ako východisko, pravda? Niečo, na čom môžeme stavať…“
Usadili sa za chrabromilský stôl.
„Jasne, že by som sa tešila, keby som dostala V…“
„Hermiona, ak chceš vedieť, aké sme dostali známky, spýtaj sa rovno,“ pichľavo poznamenal Ron.
„Ja ne… teda nechcela som… no dobre, keď mi to chcete povedať…“
„Ja som dostal S,“ priznal sa Ron a nabral si do taniera polievku. „Si spokojná?“
„Nemáš sa za čo hanbiť,“ povedal Fred, ktorý práve prišiel k stolu aj s Georgeom a Leem a sadol si vpravo od Harryho. „Solídne S nemá chybu…“
„Ale neznamená S…“ začala Hermiona.
„Áno, slabý,“ potvrdil Lee Jordan. „No aj tak je to lepšie než H -hrozné, nie?“
Harry cítil, ako sa mu rozpaľuje tvár, a predstieral, že mu zabehol rožok a dostal záchvat kašľa. Keď dokašľal, s ľútosťou zistil, že Hermiona sa ešte stále neprestala rozširovať o známkach na VČÚ.
„Takže najlepšie známky sú V ako vynikajúci,“ hovorila, „—a potom D…“
„Nie,“ opravil ju George, „P ako prekonáva očakávania. Vždy sme si mysleli, že ja s Fredom by sme mali mať P zo všetkého, lebo sme prekonali očakávania už len tým, že sme prišli na skúšky.“
Všetci sa zasmiali okrem Hermiony, ktorá ďalej pokračovala. „Takže po P je D, dostatočný, a to je posledná známka, na ktorej skúšku urobíš, však?“
„Áno,“ potvrdil Fred a ponoril si do polievky celý rolček, zdvihol si ho k ústam a celý ho prehltol.
„Potom dostaneš S ako slabý,“ Ron zdvihol ruky, akoby oslavoval, „a potom H ako hrozný.“
„A potom T,“ pripomenul mu George.
„T?“ čudovala sa Hermiona a tvárila sa zdesene. „Ešte horšia známka ako H. Čo to, prepána, znamená?“
„Troll,“ ihneď odvetil George.
Harry sa znova zasmial, hoci si nebol istý, či George naozaj žartuje. Predstavil si, ako pred Hermionou skrýva, že dostal na VČÚ samé T, a hneď sa rozhodol, že odteraz bude pracovať usilovnejšie.
„Mali ste už na hodine inšpekciu?“ spýtal sa ich Fred.
„Nie,“ hneď odpovedala Hermiona. „A vy?“
„Práve teraz, pred obedom,“ povedal George. „Na čarovaní.“
„Aké to bolo?“ spýtali sa Harry a Hermiona naraz.
Fred pokrčil plecami.
„Nebolo to až také zlé. Umbridgeová iba striehla v kúte a robila si poznámky do bloku. Viete, aký je Flitwick. Správal sa k nej ako k hosťovi a zrejme si z toho vôbec nerobil ťažkú hlavu. Veľa toho nepovedala. Položila Alicii zopár otázok o tom, aké bývajú hodiny zvyčajne, Alicia jej povedala, že naozaj dobré, a to bolo všetko.“
„Neviem, prečo by mal mať Flitwick nižšie hodnotenie,“ mienil George, „jemu všetci obyčajne absolvujú skúšky dobre.“
„Koho máte dnes popoludní?“ spýtal sa Fred Harryho.
„Trelawneyovú…“
„T ako vyšité.“
„… a Umbridgeovú.“
„Tak teda poslúchaj a dnes sa u Umbridgeovej kroť,“ radil. „Ak ešte zmeškáš nejaký metlobalový tréning, Angelina bude vyvádzať.“