Harry Potter a Fénixov rád

„Buďte láskavo tichšie, dievčatá!“ požiadala profesorka Grumplová prísne a hodila medzi paličkovité tvory za hrsť akejsi hnedej ryže, a tie sa ihneď vrhli na jedlo. „Tak čo? Vie niekto, ako sa volajú tieto tvory? Slečna Grangerová?“

„Stromostrážcovia,“ odpovedala Hermiona. „Sú to ochrancovia stromov, zvyčajne žijú v prútikových stromoch.

„Päť bodov pre Chrabromil,“ ocenila odpoveď profesorka. „Sú to naozaj stromostrážcovia a ako hovorí slečna Grangerová, vo všeobecnosti obývajú stromy s drevom vhodným na prútiky. Vie niekto, čím sa živia?“

„Pílovkami,“ okamžite odpovedala Hermiona, čím sa vysvetlilo, prečo sa to, čo Harry považoval za zrnká hnedej ryže, hýbe. „Alebo vajíčkami víl, ak sa k nim dostanú.“

„Šikovné dievča, ďalších päť bodov. Takže vždy, keď potrebujete lístie alebo drevo zo stromu, kde sídli stromostrážca, je múdre priniesť mu do daru pílovky na odpútanie pozornosti alebo upokojenie. Možno nevyzerajú nebezpečne, ale ak sa nahnevajú, snažia sa vydriapať človeku oči a ako vidíte, prsty majú špicaté a vôbec by nebolo príjemné mať ich v blízkosti očí. Takže poďte, prosím, bližšie, vezmite si zopár píloviek a jedného stromostrážcu -mám ich tu dosť, pre každú trojicu jedného – a môžete ich študovať zblízka. Do konca hodiny si ich všetci nakreslite a označte všetky časti tela.“

Trieda sa nahrnula k doštenému stolu. Harry ho úmyselne obišiel zozadu, takže sa ocitol hneď vedľa profesorky Grumplovej.

„Kde je Hagrid?“ spýtal sa, kým si všetci vyberali stro-mostrážcov.

„O to sa nestarajte,“ odmietla odpovedať profesorka Grumplová, tak ako minule, keď Hagrid neprišiel na hodinu.

Draco Malfoy sa s úsmevom roztiahnutým po celej špicatej tvári naklonil ponad Harryho a chytil najväčšieho stromostrážcu.

„Možno sa ten sprostý veľký chrapúň ťažko zranil,“ precedil pomedzi zuby tak potichu, že ho počul iba Harry.

„Možno sa zraníš aj ty, ak nesklapneš,“ kútikom úst mu odpovedal Harry.

„Možno strkal prsty do veci, na ktorú nestačí, ak vieš, na čo narážam.“

Odišiel a ponad plece sa uškrnul na Harryho, ktorému prišlo odrazu zle. Vie Malfoy niečo? Napokon jeho otec je smrťožrút, čo ak vie o Hagridovom osude niečo, čo rád ešte nevie? Rýchlo obišiel stôl a vrátil sa k Ronovi a Hermione, ktorí čupeli na tráve kúsok obďaleč a pokúšal sa presvedčiť stromostrážcu, aby sa nehýbal, kým ho nakreslia. Harry vytiahol pergamen a brko, čupol si k nim a šeptom im referoval, čo mu práve povedal Malfoy.

„Dumbledore by vedel, keby sa Hagridovi niečo stalo,“ rýchlo povedala Hermiona. „Malfoyovi to hrá do kariet, keď sa tvárime znepokojene, prezrádza mu to, že nevieme presne, čo sa deje. Musíme ho ignorovať, Harry. Tu máš, chvíľu toho stromostrážcu podrž, kým mu nakreslím tvár…“

„Áno,“ ozval sa zo stredu neďalekej skupinky ťahavý Malfoyov hlas. „Len pred pár dňami sa otec rozprával s ministrom a vyzerá to, že ministerstvo sa rozhodlo skoncovať s nekvalitnou výučbou na tejto škole. Takže aj keby sa tu ten veľký debil ukázal, zrejme sa hneď aj bude musieť pakovať.“

„AU!“

Harry stisol stromostrážcu tak silno, že skoro pukol, a ten ho za to ostrými prstami udrel po ruke tak silno, až tam po nich zostali dve dlhé rezné rany. Harry ho pustil. Crabbe a Goyle, ktorí sa už rehotali pri predstave, ako Hagrida vyhodia, sa rozosmiali ešte hlasnejšie na tom, ako stromostrážca uháňa k Zakázanému lesu, kde sa onedlho stratil medzi koreňmi stromov. Keď sa z diaľky ponad areál donieslo zvonenie, Harry zvinul krvou pokvapkaný obrázok stromostrážcu a odobral sa na herbológiu s rukou zaviazanou Hermioninou vreckovkou, v ušiach mu znel posmešný Malfoyov smiech.

„Ak ešte raz nazve Hagrida debilom…“ zavrčal.

„Harry, len nevyprovokuj hádku s Malfoyom. Nezabúdaj, že je teraz prefekt, mohol by ti riadne sťažiť život…“

„To by ma zaujímalo, aké je to mať ťažký život,“ uštipačne poznamenal Harry. Ron sa zasmial, ale Hermiona sa mračila. Vliekli sa cez zeleninovú záhradu. Obloha vyzerala, akoby sa nemohla rozhodnúť, či chce pršať.

„Len by som chcel, aby sa Hagrid čo najskôr vrátil,“ povedal Harry potichu pri skleníkoch. „A nehovor, že Grumplová je lepšia učiteľka!“ dodal výhražne.

„Nemala som to v úmysle,“ pokojne odvetila Hermiona.

„Lebo ona nikdy nebude taká dobrá ako Hagrid,“ rozhodne vyhlásil Harry, plne si uvedomujúc, že práve prežil príkladnú hodinu starostlivosti o čarovné tvory, a to ho riadne rozhnevalo.

Dvere najbližšieho skleníka sa otvorili a vychádzali odtiaľ štvrtáci, vrátane Ginny.

„Ahoj,“ pozdravila ich veselo. O chvíľu vyšla aj Luna Lovegoodová, vliekla sa za triedou s fľakom od hliny na nose a vlasmi na vrchu hlavy uviazanými do uzla. Len čo zbadala Harryho, jej vypúlené oči od vzrušenia akoby vystúpili ešte väčšmi a zamierila rovno k nemu. Mnohí piataci sa zvedavo na nich pozerali. Luna sa zhlboka nadýchla a potom bez akéhokoľvek pozdravu na úvod povedala: „Verím, že Ten-Koho-Netreba-Menovať sa vrátil a verím, že si s ním bojoval a unikol mu.“