Harry Potter a Fénixov rád

Nasledujúce ráno svitlo rovnako sivé a daždivé ako pred predchádzajúci deň. Hagrid ani dnes nesedel pri raňajkách za učiteľským stolom.

„Dnešok má aspoň jedno plus – nemáme Snapa,“ utešoval sa Ron.

Hermiona zoširoka zažívala a naliala si kávu. Z neznámych príčin sa tvárila akosi spokojne, a keď sa jej Ron spýtal, čo ju tak potešilo, odvetila iba: „Klobúky sú preč. Zdá sa, že domáci škriatkovia predsa len chcú slobodu.“

„Ja by som na to krk nedal,“ jedovito poznamenal Ron. „Možno sa klobúky nepočítajú za oblečenie. Podľa mňa sa na klobúky ani nepodobali, vyzerali ako vlnené mechúre.“

Hermiona sa s ním celé dopoludnie nerozprávala.

Dve hodiny čarovania a po nich nasledovala dvojhodinovka transfigurácie.

Profesor Flitwick i profesorka McGonagallová im prvých pätnásť minút rečnili o tom, aké dôležité sú skúšky na Vynikajúcu čarodejnícku úroveň, čiže VČÚ.

„Musíte si pamätať,“ piskľavo zdôrazňoval malý profesor Flitwick, ako vždy usadený na kope kníh, aby ho spoza stola bolo vidieť, „že tieto skúšky môžu ovplyvniť vašu budúcnosť na nasledujúce dlhé roky! Ak ste sa ešte vážne nezamýšľali nad svojím budúcim povolaním, je načase, aby ste tak urobili. A medzitým, obávam sa, budeme pracovať ešte usilovnejšie, aby sme zabezpečili, že sa predvediete v najlepšom svetle.“

Potom si vyše hodiny opakovali privolávacie zaklínadlo, ktoré podľa profesora Flitwicka určite bude súčasťou skúšok na VČÚ, a hodinu ukončil tým, že im dal toľko úloh z čarovania ako ešte nikdy.

Také, ak nie horšie, to bolo aj na transfigurácii.

„Nemôžete urobiť skúšky,“ zlovestne tvrdila profesorka McGonagallová, „bez serióznej práce, precvičovania štúdia. Nevidím dôvod, prečo by všetci v tejto triede nemali dosiahnuť VČÚ z transfigurácie, pokiaľ sa budú usilovať.“ Neville potichu neveriacky odfrkol. „Áno, aj vy, Longbottom,“ Zbodla doňho zrak profesorka McGonagallová. „Pracujete dobre, chýba vám iba sebadôvera. Takže… dnes začneme so zaklínadlami zmiznutia. Sú ľahšie ako pričarovanie, o ktoré sa zvyčajne študenti pokúšajú až na úrovni Mimoriadnej legálnej odbornej kategórie, teda MLOK, ale aj tak patria k najťažším kúzlam na skúškach na VČÚ.“

Mala úplnú pravdu. Harrymu sa zaklínadlá miznutia zdali strašne ťažké. Čo ako sa usilovali, do konca hodiny sa ani jemu, ani Ronovi nepodaril jediný pokus. Slimáky, na ktorých cvičili, vôbec nezmizli, hoci Ron s nádejou vyhlásil, že ten jeho je trochu bledší.

Naopak, Hermionin sa úspešne stratil na tretí pokus, čím pre Chrabromil získala od profesorky McGonagallovej desaťbodovú prémiu. Ona jediná nedostala domácu úlohu, ostatní musia do druhého dňa kúzlo precvičovať a pripravovať sa na nasledujúce popoludnie, keď budú v pokusoch so slimákmi pokračovať.

Harryho a Rona sa už pomaly zmocňovala panika z toho množstva úloh, a tak obedňajšiu prestávku strávili v knižnici a vyhľadávali si informácie o tom, na čo sa používa mesačný kameň pri príprave elixírov. Hermiona sa ešte stále hnevala na Rona, že zhanobil jej pletené klobúky, a nepripojila sa k nim.

Popoludní pred starostlivosťou o čarovné tvory. Harryho znova rozbolela hlava.

Deň bol chladný, pofukovalo a ako kráčali dolu svahom po trávniku k Hagridovej chalupe na kraji Zakázaného lesa, občas pocítili na tvári kvapky. Profesorka Grumplová na nich čakala asi desať metrov od Hagridových dverí. Stála za zakrytým provizórnym doskovým stolom podloženým kozami, naloženým vetvičkami.

Harry s Ronom už boli takmer nej, keď sa spoza nich ozval hlasný výbuch smiechu. Prudko sa otočili a videli, ako si k nim vykračuje Draco Malfoy obklopený zvyčajnou bandou slizolinských kumpánov. Očividne práve povedal niečo veľmi zábavné, lebo Crabbe, Goyle Pansy Parkinsonová a ostatní sa výdatne chichotali, natisli s okolo stola a súdiac podľa toho, ako hľadeli na Harryho, ľahko uhádol, na čom sa tak smiali.

„Sú tu všetci?“ zakričala profesorka Grumplová, keď na trávniku nebolo v i d i e ť ďalšiu skupinku Slizolinčanov a Chrabromilčanov. „Tak teda poďme na to. Kto mi povie, ako sa toto volá?“

Ukázala na kopu vetvičiek pred sebou. Hermionina ruka vyletela nahor. Malfoy za jej chrbtom urobil grimasu a napodobňoval, ako nedočkavo vyskakuje, aby odpovedala na otázku. Pansy Parkinsonová sa rozrehotala, ale jej smiech sa takmer vzápätí zmenil na vreskot, lebo vetvičky zo stola vyskočili do vzduchu a ukázalo sa, že sú to tvory podobné dreveným piadimužíkom. Každý mal uzlovité hnedé ruky a nohy, na konci rúk po dva konárikové prsty a smiešnu plochú kôrovitú tvár, na ktorej sa leskli dve chrobačie oči.

„Úú!“ užasnuto zvolali Parvati a Lavender, čím Harryho rozčúlili. Hocikto by si mohol pomyslieť, že Hagrid im nikdy neukázal nijaké zaujímavé tvory, hoci Harry musel priznať, že červoplazy boli trochu nudné, ale zato salamandry a hipogrify dostatočne zaujímavé a tryskochvosté škroty možno až priveľmi.