„Ale legálne sú už dospelí,“ rovnako unaveným hlasom opakoval pán Weasley.
Pani Weasleyová bola červená ako paprika.
„Ja… tak teda dobre, Fred s Georgeom môžu zostať, ale Ron…“
„Harry to mne a Hermione aj tak všetko povie!“ rozhorčene vyhlásil Ron. „Však, Harry?“ neisto sa obrátil k Harrymu a pozrel mu do očí.
Na zlomok sekundy Harry zvažoval, či Ronovi neodsekne, že mu nepovie jediné slovo, nech to skúsi, aké to je, ak človeka nechajú v nevedomosti. No ten nepekný nápad sa vyparil, len čo na seba pozreli.
„Samozrejme,“ prikývol Harry.
Ron a Hermiona sa usmiali.
„Fajn!“ kričala pani Weasleyová. „Fajn! Ginny – DO POSTELE!“
Ginny nešla potichu. Počuli, ako celú cestu hore schodmi zúri a hromží na matku a v predsieni na poschodí sa k tomu hurhaju ešte pridal ohlušujúci vreskot pani Blackovej. Lupin sa ponáhľal k portrétu, aby obnovil pokoj. Až keď sa vrátil a zavrel za sebou kuchynské dvere a znovu si sadol na svoje miesto za stolom, Sirius prehovoril.
„Dobre, Harry… čo chceš vedieť?“
Harry sa zhlboka nadýchol a položil otázku, ktorou bol posadnutý celý mesiac.
„Kde je Voldemort?“ spýtal sa, ignorujúc opätovnú triašku, ktorú to meno vyvolalo. „Čo robí? Usiloval som sa sledovať muklovské správy, ale nebolo v nich nič, čo by svedčilo o jeho práci, nijaké čudné úmrtia, ani nič podobné.“
„To preto, že zatiaľ nijaké čudné úmrtia neboli,“ povedal Sirius. „Aspoň pokiaľ vieme… a vieme toho dosť.“
„Rozhodne viac, než si myslí, že vieme,“ dodal Lupin.
„Ako to, že prestal zabíjať ľudí?“ spytoval sa Harry ďalej. Vedel, že len vlani vraždil nejeden raz.
„Pretože nechce pútať pozornosť,“ vysvetľoval Sirius. „Bolo by to preňho nebezpečné. Vieš, návrat mu nevyšiel celkom tak, ako chcel. Pokazil to.“
„Či skôr ty si mu to pokazil,“ upresnil Lupin so spokojným úsmevom.
„Ako?“ spýtal sa Harry zmätene.
„Nemal si to prežiť!“ vysvetľoval Sirius. „Nikto okrem smrťožrútov nemal vedieť, že sa vrátil. Ale ty si prežil a stal si sa svedkom.“
„A Dumbledore bol ten posledný človek, ktorého chcel na svoj návrat upozorniť,“ dodal Lupin. „Lenže vďaka tebe to vedel hneď.“
„Ako to pomohlo?“ spýtal sa Harry.
„Žartuješ?“ neveriacky zvolal Bill. „Dumbledore je jediný, koho sa Veď-Vieš-Kto v živote bál!“
„Vďaka tebe Dumbledore mohol znovu zvolať Fénixov rád už o hodinu, ako sa Voldemort vrátil,“ povedal Sirius.
„A čo ten rád robil?“ obzeral sa Harry po všetkých.
„Pracoval tak usilovne, ako sa dalo, aby ten zloduch nemohol uskutočniť svoje plány,“ vysvetľoval Sirius.
„Ako viete, aké má plány?“ rýchlo sa spýtal Harry.
„Dumbledore mal veľmi chytrý nápad,“ povedal Lupin, „a jeho chytré nápady sú zvyčajne správne.“
„Takže čo podľa Dumbledora plánuje?“
„No, predovšetkým chce znova postaviť svoju armádu,“ začal Sirius. „Za starých čias mal pod svojím velením obrovské davy: čarodejnice a čarodejníkov, ktorých zastrašil alebo začaroval, aby ho nasledovali, svojich verných smrťožrútov a rôznorodé temné stvorenia. Počul si, že plánuje naverbovať obrov, no a to je len jedna skupina, o ktorú mu ide. Rozhodne nebude zdolávať Ministerstvo mágie iba s tuctom smrťožrútov.“
„Takže vy sa usilujete zabrániť mu v získavaní ďalších prívržencov?“
„Snažíme sa, ako vieme,“ potvrdil Lupin.
„Ako?“
„Hlavne sa všetkými prostriedkami pokúšame p r e s v e d č i ť čo najviac ľudí, že Veď-Vieš-Kto sa naozaj vrátil, aby sa mali na pozore,“ odvetil Bili. „Ale ukazuje sa, že je to veľmi zložité.“
„Prečo?“
„Pre postoj ministerstva,“ zapojila sa Tonksová. „Videl si Korneliusa Fudgea po tom, ako sa vrátil Veď-Vieš-Kto, Harry. Vôbec svoj postoj nezmenil. Absolútne odmieta veriť, že sa tak stalo.“
„Ale prečo?“ zúfalo sa spýtal Harry. „Prečo sa správa tak hlúpo? Keby Dumbledore…“
„No, práve v tom je ten problém,“ povedal pán Weasley s trpkým úsmevom. „Dumbledore.“
„Fudge sa ho obáva, vieš?“ smutne vysvetlila Tonksová.
„Obáva sa Dumbledora?“ neveriacky sa spýtal Harry.
„Bojí sa toho, čo chystá,“ dodal pán Weasley. „Fudge si myslí, že Dumbledore ho chce zvrhnúť a pripravuje sprisahanie. Myslí si, že sa chce stať ministrom mágie.“
„Ale on nechce…“
„Samozrejme, že nechce,“ pokračoval pán Weasley. „Nikdy nemieril na ministerské miesto, hoci veľa ľudí chcelo, aby ho prevzal, keď Millicent Bangold odišiel do dôchodku. Namiesto neho sa dostal k moci Fudge a nikdy celkom nezabudol, akú veľkú podporu mal Dumbledore, i keď ten sa o to miesto nikdy neuchádzal.“
„Kdesi v hĺbke duše Fudge vie, že Dumbledore je oveľa schopnejší než on, oveľa mocnejší čarodejník, a spočiatku ho ako minister večne žiadal o pomoc a rady,“ objasňoval Lupin. „Zdá sa však, že sa mu zapáčila moc a podarilo sa mu presvedčiť samého seba, že on je ten múdrejší a Dumbledore iba robí zbytočné problémy.“
„Ale ako si to môže myslieť?“ hneval sa Harry. „Ako si môže myslieť, že by si to Dumbledore všetko len vymyslel – že ja by som si to vymyslel?“