Harry Potter a Fénixov rád

Smrťožrút si vytiahol hlavu zo zvona. Vyzeral načisto bizarne -malá detská hlavička nahlas plakala, kým hrubými ručiskami nebezpečne mával na všetky strany, len-len že nezasiahol Harryho, ktorý sa uhol. Harry zdvihol prútik, ale na jeho údiv ho Hermiona chytila za ruku.

„Nemôžeš ublížiť bábätku!“

Nemal kedy sa s ňou škriepiť, lebo zo siene proroctiev sa čoraz hlasnejšie ozývali ďalšie kroky a zároveň si prineskoro uvedomil, že nemal kričať a prezradiť tak, kde sú.

„Poďme!“ volal ich a nechal škaredého smrťožrúta s detskou hlavičkou tackať sa za nimi. Zamierili k dverám na druhom konci miestnosti, ktoré viedli naspäť do čiernej predsiene.

Na polceste sa však otočili doľava a skočili do malej, tmavej zapratanej pracovne a zatresli za sebou dvere, lebo Harry zbadal, že cez čiernu predsieň k nim bežia dvaja ďalší smrťožrúti.

„Collo…“ začala Hermiona, ale kým stihla dokončiť zaklínadlo, dvere sa prudko otvorili a vtrhli dnu dvaja smrťožrúti.

Víťazoslávne obaja vykríkli:

„IMPEDIMENTA!

Harryho, Hermionu a Nevilla to zrazilo z nôh a sotilo dozadu, Neville preletel ponad stôl a zmizol z dohľadu, Hermiona vrazila do knižnice a okamžite ju zasypával vodopád ťažkých kníh a Harry zozadu narazil hlavou do kamennej steny, pred očami sa mu zaiskrilo a na okamih bol omráčený, zmätený a neschopný reagovať.

„MÁME HO!“ zakričal smrťožrút najbližšie pri Harrym. „V PRACOVNI PRI…“

„Silencio!“ vykríkla Hermiona a mužov hlas stíchol. Cez dieru v kukle bolo vidieť, že otvára ústa, ale nevychádzal z nich nijaký zvuk. Jeho druh ho odsotil nabok.

„Petrificus totalus!“ zakričal Harry, keď druhý smrťožrút zdvihol prútik. Ruky a nohy sa mu vystreli a pritisli k telu, akoby stál v pozore, a spadol doluznak na koberček pri Harryho nohách, meravý ako doska.

„Výborne, Ha…“

Ale smrťožrút, ktorého Hermiona práve pripravila o hlas, náhle švihol prútikom a Hermione po hrudi preletel fialový plamienok. Potichu prekvapene zjojkla, zrútila sa na zem a zostala nehybne ležať.

„HERMIONA!“

Harry klesol na kolená vedľa nej a Neville sa k nej rýchlo priplazil spod stola, držiac pred sebou prútik, Smrťožrút sa však nohou silno zahnal smerom k Nevillovej hlave, zlomil mu pritom prútik na dve polovice a zasiahol tvár. Neville zavyl od bolesti a stiahol sa, držiac si ústa a nos. Harry sa so vztýčeným prútikom otočil a videl, že smrťožrút si strhol masku a mieri prútikom naňho. Spoznal pretiahnutú, bledú, vykrivenú tvár z Denného Proroka: čarodejník Antonín Dolohov, vrah Prewettovcov.

Dolohov sa uškrnul. Voľnou rukou ukázal na proroctvo, ktoré Harry stále držal v ruke, potom na seba a na Hermionu. Hoci nerozprával, nemohol sa vyjadriť jasnejšie. Daj mi proroctvo, lebo dopadneš rovnako ako ona…

„Ako keby ste nás nezabili aj tak, len čo vám ho odovzdám!“ povedal Harry.

Panika mu bránila rozmýšľať normálne, jednou rukou držal Hermionu za ešte teplé plece, a predsa sa neodvažoval pozrieť na ňu poriadne. Len nech nie je mŕtva, len nech nie je mŕtva, bola by to moja vina, ak je mŕtva…

„Bob, čo chceš, Harry,“ zúrivo naňho volal Neville spod stola, zložil si ruky z tváre a bolo vidieť, že má určite zlomený nos a na ústa a po brade mu stekala krv, „led bu ho dedávaj!“

Za dverami sa ozval buchot a Dolohov sa obzrel – vo dverách sa zjavil smrťožrút s bábätkovskou tvárou, jeho hlava plakala a veľkými päsťami sa nekontrolovateľne rozháňal po všetkom okolo seba. Harry využil príležitosť.

„PETRIFICUS TOTALUS!“

Zaklínadlo zasiahlo Dolohova prv, než ho stihol odvrátiť, a spadol na svojho druha, obaja boli tuhí ako dosky a neschopní pohybu.

„Hermiona,“ okamžite sa jej prihovoril Harry a triasol ňou, keď smrťožrút s bábätkovskou hlavou zase odišiel. „Hermiona, preber sa…“

„Čo jej urobil?“ spýtal sa Neville, vyliezol spod stola, kľakol si k nej z druhej strany a z opúchajúceho nosa mu cícerkom tiekla krv.

„Neviem…“

Neville chytil Hermionu za zápästie.

„Bá pulz, Harry, určite.“

Harrymu tak veľmi odľahlo, že na okamih sa mu zatočila hlava.

„Žije?“

„Byslíb, že ádo.“

Chvíľu bolo ticho a Harry načúval, ale počul iba fňukanie a tackavé kroky smrťožrúta s detskou hlavou v susednej miestnosti.

„Neville, nie sme ďaleko od východu,“ šepkal Harry, „sme hneď vedľa tej kruhovej miestnosti… keby sme sa dostali cez ňu a našli správne dvere, kým prídu ďalší smrťožrúti, určite sa ti podarí dostať Hermionu po chodbe k výťahu… niekoho by si našiel, urobil poplach…“

„A ty čo budeš robiť?“ Neville si rukávom utieral krvácajúci nos a mračil sa na Harryho.

„Musím nájsť ostatných,“ povedal Harry.

„Ja ich pôjdeb pohľadať s tebou,“ rozhodne vyhlásil Neville.

„Ale Hermiona…“

„Vezbebe ju so sebou. Ja ju podesieb… ty vieš lepšie bojovať dež ja…“

Vstal, chytil Hermionu za rameno a mračil sa na Harryho, ktorý váhal, potom ju však chytil za druhé a pomohol vyložiť jej ochabnuté telo Nevillovi na plecia.