Harry Potter a Fénixov rád

Niekoľkí smrťožrúti sa zasmiali a drsný ženský hlas spomedzi tmavých postáv vľavo od Harryho víťazoslávne prehovoril: „Temný pán to vždy vie!“

„Vždy,“ potichu ako ozvena opakoval Malfoy. „A teraz mi daj to proroctvo, Potter.“

„Chcem vedieť, kde je Sirius!“

„Chcem vedieť, kde je Sirius!“ posmešne ho napodobnila žena vľavo.

Ona a jej druhovia smrťožrúti ich obkľúčili tak tesne, že nestáli ani pol metra od Harryho a ostatných a svetlo z ich prútikov oslepovalo Harrymu oči.

„Máte ho,“ tvrdil Harry, ignorujúc narastajúcu paniku vo svojej hrudi, strach, ktorý potláčal, odkedy vstúpili do deväťdesiateho siedmeho radu. „Je tu. Viem to.“

„Maličký ša zobudil a myslel ši, že to, čo ša mu šnívkalo, je plavda,“ šušlala tá žena posmešne detským hlasom. Harry cítil, ako sa Ron vedľa neho pohol.

„Nič nerob,“ zašepkal Harry. „Ešte nie…“

Posmievačka vybuchla chrčivým smiechom.

„Počujete ho? Počujete ho? Prikazuje ostatným deťom, akoby uvažoval, že bude proti nám bojovať!“

„Och, ty nepoznáš Pottera tak ako ja, Bellatrix,“ potichu povedal Malfoy. „Má veľkú slabosť pre hrdinstva, Temný pán o tom vie. Tak daj mi to proroctvo, Potter.“

„Viem, že Sirius je tu,“ trval na svojom Harry, hoci panika mu zvierala hruď a mal pocit, že nemôže normálne dýchať. „Viem, že ho máte!“

Ďalší smrťožrúti sa rozosmiali, ale žena sa smiala najhlasnejšie.

„Je načase, aby si sa naučil, že je rozdiel medzi životom a snami, Potter,“ poúčal ho Malfoy. „Tak daj mi to proroctvo, lebo prídu na rad prútiky.“

„Tak teda do toho,“ vyzval ho Harry a zdvihol prútik do výšky hrude. Zároveň sa zdvihlo aj päť prútikov vedľa neho. Uzol v Harryho žalúdku sa stiahol. Ak tu Sirius nie je, priviedol svojich priateľov na smrť bez príčiny…

No smrťožrúti nezaútočili.

„Podaj mi to proroctvo a nikomu nemusíme ublížiť,“ naliehal Malfoy chladne.

Teraz sa zasmial Harry.

„Áno, jasné! Dám vám toto… hovoríte, že je to proroctvo? A vy nás len tak pustíte domov, však?“

Ledva tie slová vyšli z jeho úst, smrťožrútka zaškriekala: „Accio, pror…“

Harry bol na ňu pripravený a vykríkol: „Protego!“ prv, než ona dokončila zariekadlo, a hoci sa mu sklená guľa skĺzla až ku končekom prstov, podarilo sa mu ju udržať.

„Och, on sa vie hrať, maličký,“ ironizovala a cez štrbinu v kukle sa blýskali jej šialené oči. „Tak teda dobre…“

„POVEDAL SOM TI, NIE!“ zreval na ženu Lucius Malfoy. „Ak to rozbiješ…!“

Harrymu mozog pracoval na plné obrátky. Smrťožrúti chceli túto zaprášenú sklenú guľu. On o ňu nemal záujem, chcel len to, aby sa všetci odtiaľto dostali živí, aby nikto z jeho priateľov nedoplatil na jeho hlúposť…

Žena podišla bližšie, vystúpila z hlúčika svojich druhov a zložila si kuklu. V Azkabane sa tvár Bellatrix Lestrangeovej prepadla, bola vyziabnutá a pripomínala lebku, ale ožila horúčkovitou fanatickou žiarou.

„Máme ťa presvedčiť inak?“ zvolala a hruď sa jej rýchlo dvíhala a klesala. „Tak dobre – vezmi tú najmenšiu,“ prikázala smrťožrútovi vedľa seba. „Nech sa pozerá, ako budeme mučiť toto dievčatko. Ja to urobím.“

Harry cítil, ako sa ostatní zomkli okolo Ginny, ustúpil o krok nabok, aby bol rovno pred ňou, a proroctvo si tisol na prsia.

„Budete musieť rozbiť toto, ak chcete zaútočiť na niektorého z nás,“ povedal Bellatrix. „Myslím, že váš šéf by nebol veľmi spokojný, keby ste sa vrátili bez toho, však?“

Nepohla sa, iba naňho hľadela a končekom jazyka si navlhčila per y.

„O akom proroctve to vlastne hovoríme?“ spýtal sa Harry.

Nevedel, čo urobiť, tak len hovoril. Neville si k nemu pritlačil ruku a cítil, že sa trasie. Na krku cítil zrýchlený dych niekoho iného. Dúfal, že všetci úporné vymýšľajú spôsoby, ako sa odtiaľto dostať, lebo on mal mozog prázdny.

„Aké je to proroctvo?“ zopakovala Bellatrix a úškrn z jej tváre zmizol. „Ty žartuješ, Harry Potter.“

„Nie, nežartujem,“ povedal Harry a oči mu preskakovali z jedného smrťožrúta na druhého, hľadali slabé ohnivko, priestor, ktorým by unikli. „Ako to, že ho Voldemort chce?“

Niekoľko smrťožrútov potichu zasyčalo.

„Ty sa opovažuješ vysloviť jeho meno?“ zašepkala Bellatrix.

„Áno,“ odvetil Harry a pevne držal sklenú guľu, lebo očakával ďalší pokus dostať ju od neho čarami. „Áno, pre mňa nie je problém vysloviť Vol…“

„Zavri si ústa!“ zaškriekala Bellatrix. „Opovažuješ sa vysloviť jeho meno svojimi nehodnými perami, opovažuješ sa pošpiniť ho svojím napoly humusáckym jazykom, opovažuješ…“

„Viete, že ani on nie je čistokrvný?“ ľahkovážne povedal Harry. Hermiona mu pri uchu ticho zastonala. „Voldemort? Áno, jeho matka bola čarodejnica, ale tatko mukel – alebo vám vykladal, že je čistokrvný?“

„NEHÝB…“

„NIE!“

Z konca prútika Bellatrix Lestrangeovej vyletel záblesk červeného svetla, ale Malfoy ho odklonil, vďaka čomu jej zaklínadlo zasiahlo policu asi pol metra vľavo od Harryho a niekoľko sklených gúľ sa tam rozbilo.

Z úlomkov rozbitého skla na zemi vystúpili dve postavy, perlovobiele ako duchovia, vznášali sa ako dym a každá začala hovoriť – ich hlasy sa prekrikovali, takže cez Malfoyove a Bellatrixine výkriky bolo počuť iba útržky ich slov.