Harry Potter a Fénixov rád

„Kde… kde sú ostatní?“ dychčal Harry.

Myslel si, že Ron, Luna a Ginny sú pred nimi, že budú čakať v tejto miestnosti, ale nikto tam nebol.

„Museli ísť zlým smerom!“ zašepkala Hermiona zdesene.

„Počúvajte!“ zašepkal Neville.

Spoza dverí, ktoré práve napevno zavreli, sa ozývali kroky a výkriky. Harry si priložil ucho k dverám a počul, ako Lucius Malfoy zreval: „Nechajte Notta, nechajte ho tak, hovorím… jeho zranenie nebude pre Temného pána nič v porovnaní s tým, keby prišiel o to proroctvo. Jugson, vráť sa sem, musíme si urobiť plán! Rozdelíme sa do dvojíc a budeme hľadať, a nezabudnite, na Pottera nijaké násilie, kým nebudeme mať proroctvo. Ak to bude potrebné, ostatných môžete zabiť. Bellatrix, Rudolphus, vy choďte doľava, Crabbe s Rabastanom doprava, Jugson a Dolohov dvere rovno pred nami, Macnair a Avery tadiaľto, Rookwood tamto, Mulciber, ty so mnou!“

„Čo urobíme?“ spýtala sa Hermiona Harryho, trasúc sa od hlavy po päty.

„No pre začiatok tu nebudeme stáť a čakať, kým nás nájdu. Poďme od týchto dverí.“

Bežali, ako najtichšie vedeli, popri ligotavom sklenom zvone, kde sa z malých vajíčok liahli a zase do nich zatvárali vtáčiky, k východu do kruhovej predsiene na druhej strane miestnosti. Boli už skoro tam, keď Harry počul, ako niečo veľké a ťažké narazilo do dverí, ktoré Hermiona čarami zavrela.

„Odstúp!“ povedal drsný hlas. „Alohomora!“

Keď sa dvere rozleteli, Harry, Hermiona a Neville skočili pod stoly. Videli, ako sa k nim blížia spodky habitov dvoch smrťožrútov a rýchlo sa prepletajúce nohy.

„Mohli prebehnúť rovno do predsiene,“ ozval sa drsný hlas.

„Pozri sa pod stoly,“ povedal druhý.

Harry videl, ako sa kolená smrťožrútov pokrčili, vystrčil prútik spod stola a zakričal: „Nehýb sa!“

Záblesk červeného svetla zasiahol najbližšieho smrťožrúta, ten spadol dozadu do stojacich hodín a prevrátil ich, druhý smrťožrút však odskočil, aby sa vyhol Harryho zaklínadlu, a teraz mieril na Hermionu, ktorá vyliezla spod stola, aby mohla lepšie zamieriť.

„Avada…“

Harry sa hodil k smrťožrútovi a chytil ho okolo kolien, ten spadol a jeho kliatbu to vychýlilo. Neville v snahe pomôcť prevrátil stôl, naslepo namieril prútikom na zápasiacu dvojicu a vykríkol.

„Expelliarmus!“

Harrymu i smrťožrútovi vyleteli prútiky z rúk a leteli naspäť do siene proroctiev, obaja vstali a vrhli sa za nimi, smrťožrút vpredu, Harry tesne za ním, a Neville posledný, zjavne zdesený tým, čo spravil.

„Uhni, Harry!“ skríkol Neville, jasne rozhodnutý napraviť škodu.

Harry sa hodil nabok, keď Neville zamieril znova a vykríkol:

„NEHÝB SA!“

Záblesk červeného svetla preletel tesne ponad smrťožrútovo plece a zasiahol zasklenú skrinku na stene plnú rôzne tvarovaných hodín, skrinka spadla na zem a rozletela sa, všade lietalo sklo, potom skočila naspäť na stenu, celkom neporušená, nato znova spadla a rozbila sa…

Smrťožrút chytil svoj prútik, ktorý ležal na zemi vedľa žiarivého zvonového poklopu. Harry skočil za ďalší stôl, muž sa otočil, ale maska sa mu pritom zošmykla, takže nevidel. Voľnou rukou si ju strhol a vykríkol: „NEHÝ…“

„NEHÝB SA!“ zvreskla Hermiona, ktorá ich práve dohonila. Záblesk červeného svetla zasiahol smrťožrúta priamo do hrude, zmeravel so zdvihnutou rukou, jeho prútik s buchotom pristál na zemi a on padal dozadu k zvonovému poklopu. Harry predpokladal, že sa ozve zadunenie, keď muž narazí do pevného skla a skĺzne sa po jeho povrchu na zem, ale namiesto toho sa jeho hlava vnorila dovnútra zvona, akoby to bola iba mydlová bublina, a znehybnel roztiahnutý horeznačky na stole, pričom hlava mu ležala vnútri zvona plného ligotavého vetra.

„Accio, prútik!“ vykríkla Hermiona. Harryho prútik jej z tmavého kúta vletel do druhej ruky a hodila mu ho.

„Ďakujem. A hneď odtiaľto vy…“

„Pozor!“ zdesene zvolal Neville. Civel na smrťožrútovu hlavu v krištáľovom zvone.

Všetci traja znova zdvihli prútiky, ale nikto z nich nezaútočil. Iba s otvorenými ústami vydesene hľadeli, čo sa dialo s mužovou hlavou.

Veľmi rýchlo sa scvrkávala, plešatela a plešatela, čierne vlasy a strnisko sa stiahli pod kožu, líca mal čoraz hladšie, hlavu okrúhlu a pokrytú jemnými chĺpkami ako broskyňa…

Na hrubom svalnatom krku smrťožrúta, ktorý sa usiloval vstať, groteskne sedela bábätkovská hlava, ale ako sa naňho s otvorenými ústami pozerali, hlava začala rásť do predchádzajúcich rozmerov, na temene a brade vyrastali husté čierne vlasy…

„To je Čas,“ užasnuto zvolala Hermiona. „Čas…“

Smrťožrút znova pokrútil škaredou hlavou a pokúšal sa vyjasniť si ju, ale kým sa stihol pozbierať, znovu sa mu začala scvrkávať na bábätkovskú…

Zo susednej miestnosti sa ozval krátky výkrik, potom buchot a vreskot.

„RON!“ zakričal Harry a rýchlo sa odvrátil od obludnej premeny pred nimi. „GINNY? LUNA?“

„Harry!“ vykríkla Hermiona.