Harry Potter a Fénixov rád

„Tá odporná baba!“ soptila Hermiona, taká bola nazlostená, že ledva vládala rozprávať. „Prikradla sa k Hagridovi uprostred noci!“

„Zjavne sa chcela vyhnúť takej scéne ako s Trelawneyovou,“ mudroval Ernie Macmillan a pretlačil sa k nim.

„Ale Hagrid sa držal dobre, nie?“ oceňoval ho Ron, no tváril sa skôr vyplašene než nadšene. „Ako to, že sa tie zaklínadlá od neho odrážali?“

„To bude asi tým, že má v sebe obriu krv,“ trasľavo povedala Hermiona. „Je veľmi ťažké omráčiť obra. Sú ako trollovia, naozaj húževnatí… ale chuderka profesorka McGonagallová… štyri omračovadlá rovno do hrude, a pritom už nie je najmladšia.“

„Hrozné, hrozné,“ prikyvoval Ernie a teatrálne krútil hlavou. „No ja idem spať. Dobrú, všetci.“

Ľudia okolo nich sa rozchádzali a stále sa vzrušene rozprávali o tom, čo práve videli.

„Aspoň že Hagrida nedostali a nemohli ho odviesť do Azkabanu,“ utešoval sa Ron. „Zrejme sa pripojí k Dumbledorovi, čo?“

„Asi áno,“ prikývla Hermiona a vyzerala, akoby mala slzy na krajíčku. „Och, je to hrozné. Vážne som si myslela, že Dumbledore sa onedlho vráti, ale teraz sme stratili ešte aj Hagrida.“

Vliekli sa do chrabromilskej klubovne a našli ju plnú. Rozruch pri škole niekoľkých zobudil a tí rýchlo zbuntošili ostatných. Seamus a Dean, ktorí prišli pred Harrym, Ronom a Hermionou, teraz všetkým rozprávali, čo videli z Astronomickej veže.

„Ale prečo by vyhadzovala Hagrida teraz?“ spytovala sa Angelina Johnsonová a krútila hlavou. „To nie je ako u Trelawneyovej, on tento rok učil oveľa lepšie než predtým!“

„Umbridgeová nenávidí všetkých nečistokrvných ľudí,“ s trpkosťou povedala Hermiona a hodila sa do kresla. „Vždy chcela dostať Hagrida preč.“

„A myslela si, že to Hagrid jej dával do kancelárie ňucháče,“ piskľavo dodala Katie Bellová.

„Och, doparoma,“ vyhŕkol Lee Jordan a prikryl si ústa „To ja som ich ta dával. Fred s Georgeom mi dvoch nechali. Levitoval som ich cez okno.“

„Vyhodila by ho aj tak,“ tvrdil Dean. „Bol priveľmi blízky Dumbledorovi.“

„To je pravda,“ potvrdil Harry a sadol si vedľa Hermiony.

„Len dúfam, že profesorka McGonagallová je v poriadku,“ so slzami hovorila Lavender.

„Odniesli ju naspäť do hradu, sledovali sme to cez spálňové okno,“ vravel Colin Creevey. „Nevyzerala dobre.“

„Madam Pomfreyová ju dá do poriadku,“ s istotou vyhlásila Alicia Spinnetová. „Na ňu sa dá vždy spoľahnúť.“

Boli skoro štyri hodiny ráno, kým sa klubovňa vyprázdnila. Harry bol celkom čulý, stále ho prenasledovala predstava, ako Hagrid beží do tmy. Tak sa hneval na Umbridgeovú, že nemohol vymyslieť pre ňu dostatočný trest, hoci Ronov návrh, že by ju mali predhodiť vyhladovaným tryskochvostým škrotom, nebol na zahodenie. Zaspal s tým, že vymýšľal strašné spôsoby pomsty, a keď o tri hodiny vstal, cítil, že si vôbec neodpočinul.

Posledná skúška – dejiny mágie – sa mala konať až popoludní. Harry by sa bol po raňajkách najradšej vrátil do postele, lenže na predpoludnie mal naplánované posledné opakovanie, a tak s hlavou v dlaniach sedel v klubovni pri okne a veľmi sa usiloval nezaspať nad metrovou kopou poznámok, čo mu požičala Hermiona.

O druhej piataci vošli do Veľkej siene a zaujali miesta pred papiermi s otázkami, ktoré ležali pred nimi otočené zadnou stranou nahor. Harry sa cítil vyčerpaný. Chcel len, aby to už mal za sebou, aby sa mohol vyspať. Zajtra pôjdu s Ronom na metlobalové ihrisko a on si zalieta na Ronovej metle, vychutná slobodu, keď už nebude musieť opakovať.

„Obráťte papiere,“ požiadala ich profesorka Marchbanksová za katedrou a otočila presýpacie hodiny. „Môžete začať.“

Harry uprene hľadel na prvú otázku. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že z nej nepochopil ani slovo. Pri jednom z vysokých okien rušivo bzučala osa. Pomaly zmučene napokon začal písať odpoveď.

Zistil, že si nemôže spomenúť na mená, a plietol si dátumy. Jednoducho preskočil štvrtú otázku (Podľa vášho názoru prispeli zákony o prútiku k vzburám raráškov v osemnástom storočí, alebo sa ich vďaka nim podarilo lepšie zvládnuť?) a pomyslel si, že sa k nej vráti na konci, keď mu zvýši čas. Pokúsil sa robiť piatu otázku (Ako bol Zákon o utajení porušený v roku 1749 a aké opatrenia boli zavedené, aby sa to neopakovalo?), ale mal nepríjemný pocit, že mu uniklo niekoľko dôležitých bodov, zdalo sa mu, že sú do toho nejako zapletení upíri.

Hľadal teda otázku, na ktorú by vedel odpovedať s určitosťou, a oči sa mu zastavili na desiatke: Opíšte okolnosti, ktoré viedli k vytvoreniu Medzinárodnej konfederácie čarodejníkov a vysvetlite, prečo sa mágovia z Lichtenštajnska odmietli pripojiť.