Harry Potter a Fénixov rád

Na druhý deň ráno na písomnej skúške zabudol definíciu vymieňacieho zaklínadla, ale pomyslel si, že praktická časť mohla dopadnúť oveľa horšie. Aspoň že nechal zmiznúť celého leguána, kým chuderka Hannah Abbottová pri susednom stole celkom stratila hlavu a nejako sa jej podarilo znásobiť fretku na kŕdeľ plameniakov, čím spôsobila desaťminútové prerušenie skúšok, kým vtáky pochytali a vyniesli zo siene.

V stredu sa skúšalo z herbológie (Harry mal pocit, že ju zvládol pomerne dobre, odhliadnuc od toho, že ho trošku uhryzla zubatá pelargónia) a napokon vo štvrtok mali obranu proti čiernej mágii. Tu si bol Harry po prvý raz istý, že skúšku urobil. Bez problémov zvládol všetky písomné otázky a na praktickej skúške s mimoriadnym potešením predviedol všetky protizaklínadlá a obranné čary priamo pred Umbridgeovou, ktorá ho chladne sledovala odo dverí do vstupnej haly.

„Och, bravo!“ zvolal profesor Tofty, lebo opäť Harryho skúšal on, keď predviedol dokonalé zaklínadlo na odohnanie prízraku. „Naozaj veľmi dobre! No myslím, že to je všetko, Potter… ibaže…“

Trochu sa naklonil dopredu.

„Počul som od svojho drahého priateľa Tiberiusa Ogdena, že viete vyčariť Patronusa. Za body navyše…?“

Harry zdvihol prútik, pozrel rovno na Umbridgeovú a predstavil si, že ju vyhodili.

„Expecto Patronum!“

Z konca jeho prútika vyskočil strieborný jeleň a cválal po celej sieni. Všetci pedagógovia hľadeli za ním, a keď sa rozplynul na striebristú hmlu, profesor Tofty nadšene zatlieskal žilnatými a uzlovitými rukami.

„Výborne! Veľmi dobre, Potter, môžete ísť!“

Keď Harry prechádzal pri dverách popri Umbridgeovej, ich oči sa stretli. Okolo jej širokých ovisnutých úst pohrával nepríjemný úsmev, ale bolo mu to jedno. Ak sa len naozaj nezmýlil (a nemal v úmysle to nikomu hovoriť, pre prípad, že by to predsa len nebola pravda), práve na VČÚ dosiahol hodnotenie ‚vynikajúci‘.

V piatok mali Harry s Ronom voľno, zato Hermionu čakala skúška zo starobylých rún, a pretože mali pred sebou celý víkend, dovolili si oddýchnuť od opakovania. Natiahli sa a zívali pri otvorenom okne, cez ktoré prúdil teplý letný vzduch, a hrali čarodejné šachy. Harry v diaľke videl Hagrida učiť nejakú triedu na kraji lesa. Pokúšal sa uhádnuť, aké tvory skúmajú – myslel si, že asi jednorožce, lebo chlapci stáli trochu bokom – a vtom sa portrétová diera otvorila, preliezla cez ňu Hermiona a bolo vidieť, že má absolútne zlú náladu.

„Aké boli runy?“ zazíval Ron a natiahol sa.

„Zle som preložila ehwaz,“ zlostila sa. „Znamená to partnerstvo, nie obrana. Pomýlila som si to s eihwaz.“

„Ale no tak, veď je to len jedna chyba, nie?“ lenivo prehodil Ron. „Aj tak dostaneš…“

„Och, buď ticho!“ nahnevane ho zahriakla Hermiona. „Práve tá jedna chyba môže rozhodnúť medzi absolvovaním a prepadnutím. A navyše niekto dal Umbridgetke do kancelárie ďalšieho ňucháča. Neviem, ako sa dostal cez tie nové dvere, ale práve som išla okolo, keď Umbridgeová škriekala ako najatá – vyzeralo to, akoby jej chcel odhryznúť nohu…“

„To je dobre,“ naraz vyslovili Harry a Ron.

„To nie je dobre!“ rozhorčene im oponovala Hermiona. „Myslí si, že to robí Hagrid, zabudli ste? A my nechceme, aby Hagrid dostal padáka!“

„Práve teraz učí, nemôže to zhodiť naňho,“ povedal Harry a ukázal von oknom.

„Och, Harry, ty si niekedy taký naivný. Vážne si myslíš, že Umbridgeová bude čakať na dôkazy?“ povedala Hermiona, ktorá sa zrejme rozhodla, že sa bude naďalej rozčuľovať, odtiahla do dievčenských spálni a zatresla za sebou dvere.

„Také milé pokojné dievčatko,“ potichu povedal Ron a posunul kráľovnú dopredu, aby porazila Harryho kone.

Hermione vydržala zlá nálada väčšinu víkendu, ale Harry s Ronom ju celkom ľahko ignorovali, pretože prevažnú časť soboty a nedele trávili opakovaním na pondelňajšie elixíry, skúšku, na ktorú sa Harry tešil najmenej – a pri ktorej si bol istý, že zmarí jeho úmysel stať sa aurorom. A naozaj, písomná skúška sa mu videla ťažká, hoci si pomyslel, že by za otázku o všehodžúse mohol dostať plný počet bodov – presne vedel opísať jeho účinky, pretože v druhom ročníku ho ilegálne použil.

Popoludňajšia praktická skúška nebola až taká hrozná, ako očakával. Zistil, že ak pri ňom nie je Snape, je oveľa uvoľnenejší, než zvyčajne býval na jeho hodinách. Neville, ktorý sedel celkom blízko Harryho, tiež pôsobil spokojnejšie – Harry ho na elixíroch takého nikdy nevidel. Keď profesorka Marchbanksová povedala: „Odstúpte od kotlíka, prosím, skúška sa skončila,“ Harry zazátkoval svoju fľašku so vzorkou s pocitom, že možno nedostane dobrú známku, ale aspoň sa vyhol prepadnutiu.

„Zostali už len štyri skúšky,“ unavene prehodila Parvati Patilová cestou do chrabromilskej klubovne.

„Iba!“ podráždene vyprskla Hermiona. „Ja mám aritmanciu, a to je pravdepodobne ten najťažší predmet, aký existuje!“

Nik nebol taký hlúpy, aby jej protirečil, a tak si nemohla na nich odreagovať zlú náladu a obmedzila sa na to, že vynadala nejakým prváčkam za to, že sa v klubovni chichotali priveľmi nahlas.