Harry Potter a Fénixov rád

„Áno… a preto Dumbledorovi tak záležalo na tom, aby bol Sirius stále zavretý!“ dodal Harry.

„Viete čo, je mi ľúto, ale to, čo hovoríte, nemá logiku, a nemáme ani nijaké dôkazy, ani len dôkaz o tom, že Voldemort so Siriusom sú tam.“

„Hermiona, Harry ich videl!“ pustil sa do nej Ron.

„Dobre,“ prikývla a tvárila sa vyľakane, ale rozhodne „Musím povedať len toto…“

„Čo?“

„Ty… nechcem ťa tým kritizovať, Harry! Ale ty máš… taký nejaký… chcem vlastne povedať… nemyslíš si, že máš tak trochu… v sebe také čosi na zachraňovanie ľudí?“

Harry sa na ňu zamračil.

„A čo má znamenať to také čosi na zachraňovanie ľudí?“

„No… ty…“ pozrela naňho tak bojazlivo ako ešte nikdy. „Ja… no napríklad vlani… v jazere… na turnaji… nemal si… teda nemusel si zachraňovať tú Delacourovú… trochu si sa… nechal uniesť…“

Harryho celé telo zaplavil pálčivý hnev. Ako mu mohla teraz pripomínať tú chybu?

„Teda, bolo to od teba skutočne úžasné a tak,“ rýchlo mlela Hermiona a bolo na nej vidieť, že je z výrazu na Harryho tvári úplne zdesená, „všetci si mysleli, že to bolo úžasné…“

„To je smiešne,“ trasúcim sa hlasom hovoril Harry, „lebo ja si určite pamätám, ako Ron vyhlásil, že som strácal čas hraním sa na hrdinu… Myslíš si to teraz aj ty? Máš dojem, že sa zase chcem hrať na hrdinu?“

„Nie, nie, nie!“ zdesene krútila hlavou Hermiona. „Tak som to vôbec nemyslela!“

„Tak teda vysyp, čo chceš povedať, lebo strácame čas!“ kričal Harry.

„Pokúšam sa povedať, že… Voldemort ťa pozná, Harry! Zobral Ginny do Tajomnej komnaty, aby ťa tam zlákal, a to robí aj teraz, lebo vie, že by si išiel Siriusovi na pomoc! Čo ak sa iba pokúša dostať teba do Oddelenia zá…?“

„Hermiona, na tom nezáleží, či to urobil preto, aby ma ta dostal, alebo nie… McGonagallovú zobrali k svätému Mungovi, na Rokforte nezostal nikto z rádu, komu by sme to mohli povedať, a ak ta nepôjdeme, Sirius je mŕtvy!“

„Ale, Harry… čo ak tvoj sen bol… bol iba sen?“

Harry až zreval od pocitu márnosti. Hermiona vyľakane cúvla.

„Ty to nechápeš!“ hulákal na ňu. „Ja nemám nočné mory, mne sa to nesníva! Čo myslíš, na čo bola všetka tá oklumencia? Čo myslíš, prečo mi chcel Dumbledore zabrániť, aby som videl všetky tie veci? Pretože sú SKUTOČNÉ, Hermiona. Sirius je v pasci, videl som ho. Voldemort ho dostal a nikto o tom nevie, a to znamená, že my jediní ho môžeme zachrániť, a ak to nechceš urobiť, dobre, ale ja idem, rozumela si? A ak si pamätám dobre, nemala si problémy s mojím takým čímsi na zachraňovanie ľudí, keď som ťa zachraňoval pred dementormi alebo…“ oboril sa na Rona, „keď som tvoju sestru zachraňoval pred baziliskom…“

„Ja som nikdy nepovedal, že som s tým mal problém!“ rozhorčene sa ohradil Ron.

„Ale, Harry, práve si to povedal,“ neľútostne pokračovala Hermiona, „Dumbledore chcel, aby si sa naučil nevpúšťať si tie veci do mysle, a keby si bol robil oklumenciu poriadne, nikdy by si nebol videl…“

„AK SI MYSLÍŠ, ŽE SA BUDEM TVÁRIŤ, AKOBY SOM NIČ NEVIDEL…“

„Sirius ti povedal, že nič nie je dôležitejšie než to, aby si sa naučil uzatvárať si myseľ!“

„DOBRE, ALE PREDPOKLADÁM, ŽE BY HOVORIL INAK, KEBY VEDEL, ČO SOM…“

Dvere triedy sa otvorili. Harry, Ron a Hermiona sa zvrtli. Vošla Ginny a tvárila sa zvedavo, a za ňou Luna, ktorá ako zvyčajne vyzerala, akoby sa sem dostala náhodou.

„Ahojte,“ neisto pozdravila Ginny. „Počuli sme Harryho hlas. Prečo vykrikuješ?“

„Do toho ťa nič!“ drsne odsekol Harry.

Ginny nadvihla obočie.

„Nemusíš ísť na mňa s takým tónom,“ povedala chladne. „Len som chcela vedieť, či môžem nejako pomôcť.“

„Tak teda nemôžeš,“ stroho odvetil Harry.

„Si dosť hrubý, aby si vedel,“ pokojne vyhlásila Luna.

Harry zanadával a otočil sa. To posledné, na čo mal chuť bol rozhovor s Lunou Lovegoodovou.

„Počkaj,“ povedala Hermiona odrazu. „Počkaj… Harry, ony ti môžu pomôcť.“

Harry s Ronom pozreli na ňu.

„Počúvajte,“ pokračovala naliehavo, „Harry, potrebujeme zistiť, či Sirius naozaj opustil hlavný stan.“

„Hovoril som ti, že som videl…“

„Harry, veľmi ťa prosím!“ zúfalo mu dohovárala Hermiona. „Prosím ťa, prv než sa vrhneme na cestu do Londýna, najprv skontrolujme, či Sirius naozaj nie je doma. Ak zistíme, že tam nie je, tak prisahám, že sa nepokúsim ťa zastaviť. Pôjdem a urobím čokoľvek, čo bude treba, aby sme ho zachránili.“

„Siriusa mučia práve TERAZ!“ kričal Harry. „Nemáme kedy strácať čas.“

„Ale ak je to Voldemortov trik, Harry, musíme to preveriť, musíme.“

„Ako?“ spytoval sa Harry. „Ako to preveríme?“

„Musíme použiť Umbridgeovej kozub a skúsiť sa s ním spojiť,“ navrhla Hermiona, hoci bolo jasné, že ju tá predstava desí. „Znovu Umbridgeovú odlákame, ale budeme potrebovať niekoho, kto by strážil, a na to môžeme využiť Ginny a Lunu.“

Hoci Ginny sa veľmi usilovala pochopiť, o čo ide, okamžite povedala: „Áno, urobíme to,“ a Luna sa spýtala: „Keď hovoríte Sirius, myslíte tým Stubbyho Boardmana?“

Nikto jej neodpovedal.

„Dobre,“ dosť agresívne súhlasil s Hermionou Harry, „dobre, ak vymyslíš spôsob, ako to urobíme rýchlo, súhlasím s tebou, inak ihneď idem na Oddelenie záhad.“