Harry Potter a Fénixov rád

„Ako som hovorila, kúzlo miznutia je o to zložitejšie, čím zložitejšie je zviera, ktoré chcete nechať zmiznúť. Slimák ako bezstavovec nie je ťažkou úlohou, myš ako cicavec však predstavuje väčší problém. Preto sa vám toto kúzlo nepodarí, ak práve myslíte na obed. Takže – zariekadlo poznáte, pozrieme sa, ako vám to pôjde…“

„Ako ma ona môže poučovať, že sa mám pred Umbridgeovou ovládať?“ šepkal Harry Ronovi, ale uškŕňal sa. Jeho hnev na profesorku McGonagallovú sa celkom vytratil.

Profesorka Umbridgeová nechodila za profesorkou McGonagallovou po triede tak ako za Trelawneyovou, možno si uvedomila, že profesorka McGonagallová by to nedovolila. V kúte si však napísala oveľa viac poznámok, a keď im profesorka McGonagallová nakoniec prikázala, aby sa pobalili, vstala s pochmúrnym výrazom na tvári.

„To je začiatok,“ šepol Ron, zvierajúc dlhý vrtiaci sa myšací chvost a hodil ho naspäť do škatule, ktorú Lavender niesla okolo.

Už vychádzali z triedy, keď Harry zbadal, že profesorka Umbridgeová ide k učiteľskému stolu, štuchol do Rona, ten zase štuchol do Hermiony a všetci traja úmyselne zaostali, aby počúvali.

„Ako dlho učíte na Rokforte?“ spýtala sa profesorka Umbridgeová.

„Tento december to bude tridsaťdeväť rokov,“ odpovedala profesorka McGonagallová stroho a hlasno zacvakla tašku.

Profesorka Umbridgeová si to zapísala.

„Výborne,“ poznamenala, „výsledky inšpekcie dostanete o desať dní.“

„Už sa nemôžem dočkať,“ chladne ľahostajným hlasom poznamenala profesorka McGonagallová a zamierila k dverám. „Ponáhľajte sa, vy traja,“ dodala a hnala Harryho, Rona a Hermionu pred sebou.

Harry si nemohol pomôcť a trochu sa na ňu usmial a bol by odprisahal, že jeho úsmev opätovala.

Myslel si, že najbližšie Umbridgeovú uvidí až večer po škole, ale mýlil sa. Našli ju pri Zakázanom lese na starostlivosti o čarovné tvory. Čakala tam na nich aj s poznámkovým blokom vedľa profesorky Grumplovej.

„Zvyčajne tento predmet neučíte, všakže?“ počul ju Harry.

Šli k doštenému stolu, po ktorom ako živé konáriky pobehovala skupinka zajatých stromostrážcov a chytali si pílovky.

„Máte pravdu,“ prikývla profesorka Grumplová s rukami za chrbtom a kolísala sa pritom na pätách. „Zastupujem profesora Hagrida.“

Harry, Ron a Hermiona znepokojene pozreli na seba. Malfoy si niečo šepkal s Crabbom a Goylom. Určite využije túto príležitosť a ohovorí Hagrida pred zástupkyňou ministerstva.

„Hmm,“ profesorka Umbridgeová stíšila hlas, hoci Harry ju aj tak počul celkom jasne. „Bola by som zvedavá – zdá sa, že riaditeľ ktovie prečo nie je ochotný podať mi v tejto veci nijaké informácie -mohli by ste mi povedať, čo je dôvodom tejto dlhej neprítomnosti profesora Hagrida?“

Harry videl, ako Malfoy zvedavo zdvihol hlavu.

„Obávam sa, že nemôžem,“ žoviálne odpovedala profesorka Grumplová. „Neviem o tom o nič viac než vy. Dumbledore mi poslal sovu, či by som nechcela pár týždňov učiť. Prijala som to. Viem iba toľko. No… tak by sme mohli začať?“

„Áno, nech sa páči,“ súhlasila profesorka Umbridgeová a čmárala si poznámky.

Na tejto hodine Umbridgeová zvolila iný postup, chodila pomedzi študentov a vypytovala sa ich na čarovné tvory. Väčšina jej vedela odpovedať dobre a Harrymu to trochu zlepšilo náladu. Aspoň že trieda Hagrida nepotopila.

Po tom, čo profesorka Umbridgeová dlho vypočúvala Deana Thomasa, sa vrátila k profesorke Grumplovej a spýtala sa: „Ako dočasný člen učiteľského zboru – teda, dalo by sa povedať, nezaujatý človek zvonka, čo hovoríte na Rokfort? Máte pocit, že sa stretávate s dostatočnou podporou vedenia školy?“

„A áno, Dumbledore je vynikajúci,“ úprimne sa nadchýnala profesorka Grumplová. „Som veľmi spokojná s tým, ako to tu funguje, naozaj veľmi.“ Umbridgeová sa tvárila neveriacky, ale zdvorilo, urobila si poznámku do zápisníka a pokračovala: „A čo plánujete s triedou prebrať tento rok – samozrejme, za predpokladu, že by sa profesor Hagrid nevrátil.“

„Och, no prejdem s nimi tvory, ktoré najčastejšie bývajú pri skúškach na VČÚ,“ odpovedala Grumplová. „Už toho veľa nezostalo – študovali jednorožce a ňucháče, myslel som, že preberieme štetináče a knézly, naučím ich dobre rozoznávať krupy a knarly…“

„No v každom prípade sa zdá, že vy viete, čo robíte,“ povedala profesorka Umbridgeová a viditeľne si niečo označila v bloku. Harrymu sa nepáčilo, ako zdôraznila ‚vy‘, a ešte menej sa mu páčila otázka, ktorú položila Goylovi. „Počula som, že v tejto triede sa vyskytli aj nejaké zranenia.“

Goyle sa hlúpo uškrnul. Malfoy sa ponáhľal odpovedať.

„Ja som bol zranený. Podriapal ma hipogrif.“

„Hipogrif?“ čudovala sa profesorka Umbridgeová a horúčkovito čmárala.

„Iba preto, že bol hlúpy a nepočúval, čo mu kázal Hagrid,“ nahnevane vyhŕkol Harry.

Ron i Hermiona zastonali. Profesorka Umbridgeová pomaly otočila hlavu k Harrymu.

„Myslím, že to bude ďalší večer po škole,“ povedala potichu. „Veľmi pekne vám ďakujem, pani profesorka, myslím, že tu to stačilo. Výsledky inšpekcie dostanete do desiatich dní.“

„Tak fajn,“ povedala profesorka Grumplová a profesorka Umbridgeová sa pobrala po trávniku k hradu.