Harry Potter a Fénixov rád

Po tomto vyhlásení nasledovalo ticho, aké Harry ešte nepočul.

„Myslím, že ďalší týždeň po škole vám prospeje, pán Potter,“ oznámila Umbridgeová uhladene.

Rany na chrbte Harryho ruky sa sotva zahojili a ráno zase krvácali. Počas večerného trestu sa nesťažoval, rozhodnutý neurobiť Umbridgeovej radosť; znova a znova písal nesmiem klamať a nevydal ani hláska, hoci s každým písmenom sa rana prehlbovala.

Najhoršia na tomto druhom týždni po škole bola, tak ako predpovedal George, Angelinina reakcia. Len čo si v utorok Harry sadol k chrabromilskému stolu, aby sa naraňajkoval, hneď bola pri ňom a kričala naňho tak hlasno, že sa k nim od učiteľského stola prirútila profesorka McGonagallová.

„Slečna Johnsonová, ako sa opovažujete robiť taký hluk vo Veľkej sieni! Strhávam Chrabromilu päť bodov!“

„Ale, pani profesorka… zase sa nechal zavrieť po škole.“

„O čo ide, Potter?“ príkro sa oborila profesorka McGonagallová na Harryho. „Po škole? U koho?“

„U profesorky Umbridgeovej,“ zahundral Harry a nepozrel do prenikavých očí profesorky McGonagallovej za hranatými rámami okuliarov.

„Chcete mi povedať,“ stíšila hlas tak, aby ju skupinka zvedavcov z Bystrohlavu za nimi nemohla počuť, „že napriek môjmu varovaniu minulý pondelok ste sa zase na hodine profesorky Umbridgeovej neovládli?“

„Áno,“ zašomral Harry, hľadiac do podlahy.

„Potter, musíte sa spamätať! Koledujete si o vážne problémy! Strhávam Chrabromilu ďalších päť bodov!“

„Ale… čo? Pani profesorka, nie!“ Harry sa zlostil nad touto nespravodlivosťou. „Potrestala ma už ona, prečo nám musíte strhnúť body aj vy?“

„Lebo sa zdá, že taký trest, ako je zostať po škole, na vás vôbec neúčinkuje!“ štipľavo podotkla profesorka McGonagallová. „Nie, už nechcem počuť vaše ponosy, Potter! A pokiaľ ide o vás, slečna Johnsonová, v budúcnosti budete kričať iba na metlobalovom štadióne, inak riskujete, že stratíte post kapitána!“

Profesorka McGonagallová sa vrátila k učiteľskému stolu.

Angelina vrhla na Harryho pohľad plný najhlbšieho znechutenia a odišla, načo sa Harry hodil na lavicu vedľa Rona a soptil.

„Strhla Chrabromilu body za to, že mám každú noc rozrezanú ruku! A to je spravodlivé?“

„Ja viem, kamarát,“ súcitil s ním Ron a vysypal Harrymu na tanier slaninu, „kašle na nás.“

Hermiona však iba šuchotala stránkami Denného Proroka a nepovedala nič.

„Myslíš si, že McGonagallová mala pravdu, však?“ nahnevane vravel Harry obrázku Korneliusa Fudgea, ktorý zakrýval Hermioninu tvár.

„Neteší ma, že ti strhla body, ale myslím, že má pravdu, keď ťa varovala, aby si sa pred Umbridgeovou ovládal,“ ozval sa Hermionin hlas, pričom Fudge na prednej stránke vehementne gestikuloval, očividne pri nejakom prejave.

Harry sa celé čarovanie s Hermionou nerozprával, ale na transfigurácii už zabudol, že sa na ňu hnevá. V kúte sedela profesorka Umbridgeová s blokom a pri pohľade na ňu mu spomienka na raňajky vyfučala z hlavy.

„No výborne,“ zašepkal Ron. „Uvidíme, ako Umbridgetka dostane, čo si zaslúži.“

Profesorka McGonagallová energicky vošla do triedy a ani najmenej nedala najavo, že vie o prítomnosti profesorky Umbridgeovej.

„To by stačilo,“ povedala a okamžite zavládlo ticho. „Pán Finnigan, poďte láskavo sem a rozdajte domáce úlohy… Slečna Brownová, prosím, vezmite túto škatuľu s myšami – nerobte hlúposti, dievča, neublížia vám… a každému študentovi dajte jednu…“

„Ehm, ehm,“ prejavila sa profesorka Umbridgeová zase takým hlúpym pokašliavaním, ktorým prerušila Dumbledora v prvý večer školského roka. Profesorka McGonagallová ho ignorovala.

Seamus podal Harrymu písomnú úlohu, Harry si ju od neho vzal, ani naňho nepozrel, a odľahlo mu, keď uvidel, že sa mu podarilo napísať ju na D.

„Dobre teda, všetci pozorne počúvajte – Dean Thomas, ak to tej myši urobíte ešte raz, zostanete po škole – väčšina z vás už zvládla kúzlo miznutia slimákov a aj tí, ktorým zostala časť ulity, si osvojili jeho podstatu. Dnes budeme…“

„Ehm, ehm,“ kašľala Umbridgeová.

„Áno?“ profesorka McGonagallová sa otočila a obočie mala tak blízko seba, až sa zdalo, že tvorí jedinú prísnu čiaru.

„Chcela som iba vedieť, pani profesorka, či ste dostali môj odkaz s dátumom a časom inšpe…“

„Je predsa jasné, že som ho dostala, inak by som sa vás bola spýtala, čo robíte v mojej triede,“ vyhlásila profesorka McGonagallová a rozhodne sa otočila profesorke Umbridgeovej chrbtom. Mnohí študenti si vymenili škodoradostné pohľady. „Ako som hovorila, dnes budeme precvičovať celkove oveľa ťažšie zmiznutie myší. A teraz kúzlo miznutia…“

„Ehm ehm.“

„Zaujímalo by ma,“ chladným nahnevaným hlasom povedala profesorka McGonagallová a otočila sa k Umbridgeovej, „ako chcete získať predstavu o mojich bežných vyučovacích metódach, keď ma budete neprestajne vyrušovať? Viete, vo všeobecnosti nedovolím ľuďom rozprávať, keď rozprávam ja.“

Profesorka Umbridgeová sa tvárila, akoby práve dostala zaucho. Nič nepovedala, ale vystrela pergamen na podložke začala zúrivo čmárať.

Profesorka McGonagallová sa tvárila absolútne ľahostajne a znova oslovila žiakov.