Harry Potter a Fénixov rád

Ale Harry na stretnutie s profesorkou Umbridgeovou nemusel čakať do hodiny obrany proti čiernej mágii. Práve si v tmavom kúte učebne veštenia vyťahoval denník, keď ho Ron štuchol lakťom pod rebrá. Obzrel sa a videl že z padacích dverí v podlahe sa vynorila profesorka Umbridgeová. Žiaci, ktorí sa veselo rozprávali, okamžite stíchli. Pri tom náhlom poklese hladiny hluku sa profesorka Trelawneyová, ktorá išla práve rozdávať Snáre, obzrela.

„Dobrý deň, profesorka Trelawneyová,“ so širokým úsmevom ju pozdravila profesorka Umbridgeová. „Verím, že ste dostali môj odkaz s dátumom a hodinou mojej inšpekcie?“

Profesorka Trelawneyová odmerane prikývla a tváriac sa veľmi rozladene, otočila sa chrbtom k profesorke Umbridgeovej a ďalej rozdávala knihy. Profesorka Umbridgeová s úsmevom chytila operadlo najbližšej stoličky a pritiahla si ju pred triedu tak, že bola iba pár centimetrov za stoličkou profesorky Trelawneyovej. Potom si sadla, z kvietkovanej kabelky si vytiahla zápisník a netrpezlivo zdvihla hlavu, čakajúc na začiatok hodiny.

Profesorka Trelawneyová si trochu roztrasenými rukami ovinula okolo seba šály a cez obrovské zväčšovacie sklá okuliarov si premerala žiakov.

„Dnes sa ďalej budeme venovať štúdiu prorockých snov,“ povedala, statočne sa usilujúc hovoriť zvyčajným tajomným tónom, hoci hlas sa jej trochu triasol. „Rozdeľte sa, prosím, do dvojíc a s pomocou Snára si navzájom vyložte to, čo sa vám snívalo minulú noc.“

Urobila pohyb, akoby sa rýchlo chcela vrátiť na svoje miesto, ale keď videla, že profesorka Umbridgeová sedí hneď vedľa, okamžite sa zvrtla doľava k Parvati a Lavender, ktoré boli zabraté do diskusie o poslednom Parvatinom sne.

Harry si otvoril Snár a potajomky sledoval Umbridgeovú. Tá si už robila poznámky do bloku. Po chvíľke vstala a začala sa prechádzať za Trelawneyovou po miestnosti, načúvala jej rozhovorom so študentmi a tu a tam položila otázku. Harry sa rýchlo sklonil nad knihu.

„Rýchlo si vymysli nejaký sen,“ kázal Ronovi, „pre prípad že by tá stará ropucha zablúdila sem.“

„Ja som vymýšľal naposledy, teraz si na rade ty,“ namietal Ron.

„Och, ja neviem…“ hovoril Harry zúfalo, lebo si nevedel spomenúť, že by sa mu v posledných dňoch niečo snívalo „Povedzme, že sa mi snívalo, že som… že som topil Snapa v kotlíku. Áno, to bude stačiť…“

Ron sa chichotal a otváral Snár.

„Dobre, ku dňu, keď sa ti to snívalo, musíme pridať tvoj vek, počet písmen v ústrednom slove… bude to topiť, kotlík alebo Snape?“

„Na tom nezáleží, vyber hocičo,“ povedal Harry a odvážil sa pozrieť za seba – profesorka Umbridgeová teraz stála vedľa profesorky Trelawneyovej, robila si poznámky a učiteľka veštenia sa vypytovala Nevilla na jeho denník snov.

„Ešte raz mi povedz, ktorú noc sa ti to snívalo?“ spytoval sa Ron pohrúžený do výpočtov.

„Ja neviem. Minulú, ako chceš,“ navrhol Harry a usiloval sa počúvať, čo hovorí profesorka Umbridgeová profesorke Trelawneyovej. Stáli pri vedľajšom stole, profesorka Umbridgeová si znova čosi zapisovala do bloku a zdalo sa, že profesorka Trelawneyová je celkom vykoľajená.

„Tak. Ako dlho zastávate toto miesto?“ spýtala sa Umbridgeová a pozrela na Trelawneyovú.

Profesorka Trelawneyová sa na ňu mračila, ruky prekrížené, plecia zhrbené, akoby sa chcela čo najviac chrániť pred nedôstojnosťou tejto inšpekcie. Po krátkej pauze, počas ktorej zrejme usúdila, že táto otázka nie je až taká, aby ju mohla ignorovať, pohoršeným tónom odpovedala: „Skoro šestnásť rokov.“

„To je doba,“ poznamenala Umbridgeová a zapísala si to. „Takže vás menoval profesor Dumbledore?“

„Správne,“ krátko odvetila Trelawneyová.

Profesorka Umbridgeová si zase niečo zapísala.

„A ste prapravnučka slávnej jasnovidky Kasandry Trelawneyovej?“

„Áno,“ profesorka Trelawneyová zdvihla hlavu trochu vyššie.

Ďalšia poznámka do bloku.

„Ale ja si myslím – opravte ma, ak sa mýlim – že vo vašej rodine ste po Kasandre prvá, kto má dar jasnovidectva?“

„Pri niečom takom sa často preskočia… eh… tri generácie,“ odvetila profesorka Trelawneyová.

Žabací úsmev profesorky Umbridgeovej sa ešte väčšmi roztiahol.

„Pravdaže,“ povedala milo a urobila si ďalšiu poznámku. „Mohli by ste mi teda niečo predpovedať?“ A spýtavo na ňu pozrela, stále sa usmievajúc.

Profesorka Trelawneyová zmeravela, akoby nemohla uveriť vlastným ušiam. Zmohla sa iba na „nerozumiem“, pričom kŕčovito zvierala šál pod svojím chudým krkom.

„Bola by som rada, keby ste mi niečo predpovedali,“ opakovala profesorka Umbridgeová veľmi jasne.

Harry a Ron neboli jediní, čo ich sledovali a potajomky počúvali spoza kníh. Väčšina triedy uprene hľadela na profesorku Trelawneyovú, ktorá sa vystrela, ako len najvyššie mohla, a koráliky a náramky na nej zacinkali.

„Vnútorné oko nevidí na rozkaz!“ vyhlásila pohoršene.

„Chápem,“ potichu odvetila profesorka Umbridgeová a urobila si ďalšiu poznámku.