Читаем Quo Vadis полностью

Ursus vychiliŭ hołaŭ z komina i, uchmylnuŭšysia pryjazna, skazaŭ: — Daj Boh dobry dzień, spadaru, dy dobraje zdaroŭječka, ale ja čałaviek volny, a nia josć niavolnik.

Viniciju, jaki mieŭ achvotu raspytać Ursusa pra rodny kraj lihaŭ, słovy henyja zrabili peŭnuju pryjemnasć, bo hutarka z čałaviekam volnym, choć by i prostym, bolš dahadžała jahonaj rymskaj patrycyjanskaj samahodnasci, čym hutarka z niavolnikam, jakoha ani prava, ani zvyčaj nie pryznavali za čałavieka.

— Dyk ty nie Aŭlusaŭ? — spytaŭ.

— Nie, spadaru, ja słužu Kalinie, jak maci jejnaj słužyŭ, ale pa svajoj achvocie.

Dy znoŭ schavaŭ hołaŭ u pielusci, kab padźmuchać vuhli, da jakich padkinuŭ draviec, pasla vychiliŭsia j kaža: — U nas niama niavolnikaŭ.

Ale Vinić spytaŭ: — Dzie Lihija?

— Tolki što adyjšła, ale ja varycimu tabie sniedannie, spadaru. Siadzieła nad taboju ŭsiu noč.

— Čamu ž ty jaje nie vyručyŭ?

— Kali ž sama chacieła, maja sprava słuchać.

Tut vočy jahonyja nachmurylisia, i praz momant dadaŭ: — Kab jaje nie słuchaŭ, dyk ty, spadaru, užo nie žyŭ by.

— Niaŭžo kaješsia, što nie zabiŭ mianie?

— Nie, spadaru! Chrystus zabaraniaje zabojstva.

— A Atacyn? A Kraton?

— Nielha było jnakš, — marmytnuŭ Ursus.

I pačaŭ pryhladacca svajim rukam jak by z žalem, bo jany, vidać, zastalisia pahanskimi, choć duša pryniała chrost.

Potym pastaviŭ na čaranie harnušak i, prykuliŭšysia pierad kominam, ustaviŭ zadumiennyja vočy ŭ ahoń.

— Heta tvaja vina, spadaru, — kaža ŭrešcie. — Našto było padymać ruku na karaleŭskuju dačku?

U Viniciju spieršku zakipieła hodnasć, bo jak prastak i barbar smieje nie tolki tak zviartacca da jaho, ale jšče j dakarać jamu. Da tych usich apošnich niezvyčajnasciaŭ i niepraŭdapadobnasciaŭ maješ tabie jašče j heta. Ale, budučy słabym i nie majučy pad rukoju svajich niavolnikaŭ, ustrymaŭsia, bo achvota vydabyć viestki z žyccia Lihiji pieramahła.

Dyk, supakojiŭšysia, pačaŭ vypytvać pra vajnu lihaŭ z Vanijem i svevami. Ursus achvotna raskazvaŭ, ale mała bolš viedaŭ ab hetym, jak Aŭł Płaŭt, ad jakoha ŭžo pra henuju vajnu Vinić čuŭ. Ursus nie byŭ u bitvie, bo musiŭ isci z zakładnicami ŭ niavolu Atelija Histera. Viedaŭ tolki, što lihi zbili svevaŭ i jazyhaŭ, ale vajavoda, ichni kniaź, byŭ zabity. Niezabaŭna pasla taho semnony padpalili im lasy na hranicy.

Lihi lotam viarnulisia, kab pomscić kryŭdu, a zakładnicy zastalisia ŭ Atelija, jaki spačatku zahadaŭ hanaravać ich jak kniahini. Pazniej maci Lihiji pamierła. Rymski vajavoda nie viedaŭ, što rabić z jejnaj dačkoju. Ursus maniŭsia viartacca z joju na baćkaŭščynu, ale bajaŭsia ŭ darozie dzikich zviaroŭ i plamionaŭ; tamu, jak tolki pryjšła viestka, što niejkaje pasolstva josć u Pamponija, jakoje sulić dapamohu suprać markomanaŭ, Hister adasłaŭ ich da Pamponiji. Prybyŭšy da jaho, daviedalisia adnak, što nijakaha pasolstva nie było, i takim čynam dastalisia z Pamponijem u Rym, dzie pasla tryŭmfalnych ceremonijaŭ addaŭ jon dziaŭčynku Pamponiji Hrecynie.

Vinić, choć nie było ničoha novaha ŭ hetym apaviadanni, słuchaŭ z pryjemnasciu, niazmiernuju bo jahonuju hordasć plamiennuju hładziła toje, što navočny sviedak scviardžaŭ karaleŭskaje pachodžannie Lihiji. Jak dačka kniazioŭskaja, jana ž mahła b u sviecie cezara zaniać stanovišča, roŭnaje dočkam najpieršych rodaŭ, tym bolš, što narod jejny nikoli nie vajavaŭ z Rymam, a choć barbarski, moh akazacca hroznym, bo, jak sviedčyŭ Atelij Hister, mieŭ vialiki lik vajakoŭ. Ursus całkam pacviardžaŭ toje sviedčannie, na pytannie bo Vinicijeva pra lihaŭ adkazaŭ: — My siedzimo ŭ lasoch, ale ziamli ŭ nas stolki, što nichto nie viedaje, dzie kaniec puščy, i narodu ŭ joj šmat. Josć taksama i harady draŭlanyja ŭ lasoch, u jakich josć poŭny dastatak, bo što semny, markomany, vandały i kvady narabujuć pa sviecie, dyk my im adbirajem. Jany nie smiejuć suprać nas vystupać, tolki jak byvajuć viatry, palać nam lasy. I nie bajimosia ni ich, ni rymskaha cezara.

— Bahi dali rymlanam vierchavodstva nad usioj ziamloju, — adazvaŭsia surova Vinić.

— Bahi — heta niačystyja siły, — adkazaŭ scipła Ursus, — a dzie niama rymlan, tam niama i vierchavodstva.

Tut papraviŭ ahoń i havaryŭ dalej jak by da samoha siabie: — Jak Kalinu cezar zabraŭ i pryjšła mnie dumka, što moža tam jaje spatkać kryŭda, dyk ja chacieŭ isci daloka tudy ŭ rodnyja puščy i pryviesci lihaŭ na dapamohu kniazioŭnie. I lihi rušyli b da Dunaju, bo heta narod dobry, choć pahanski.

Ot! Zanios by im «Dobruju Navinu». Ale ja i tak, jak Kalina vierniecca da Pamponiji, pakłaniusia joj, kab dazvoliła mnie jsci da ich, bo Chrystus na sviet naradziŭsia, a jany, niebaraki, ab Im nat nie čuli… Viedaŭ Jon lepš za mianie, dzie naradzicca, ale, kab u nas u puščy pryjšoŭ na sviet, napeŭna b Jaho nie zamučyli, tolki hadavali b Dziciatka i dbali b, kab zaŭsiody mieŭ dastatak i zviaryny, i hryboŭ, i burštynu. A što adabrali b ad svevaŭ ci markomanaŭ, toje addali b Jamu.

Перейти на страницу:

Похожие книги

Аламут (ЛП)
Аламут (ЛП)

"При самом близоруком прочтении "Аламута", - пишет переводчик Майкл Биггинс в своем послесловии к этому изданию, - могут укрепиться некоторые стереотипные представления о Ближнем Востоке как об исключительном доме фанатиков и беспрекословных фундаменталистов... Но внимательные читатели должны уходить от "Аламута" совсем с другим ощущением".   Публикуя эту книгу, мы стремимся разрушить ненавистные стереотипы, а не укрепить их. Что мы отмечаем в "Аламуте", так это то, как автор показывает, что любой идеологией может манипулировать харизматичный лидер и превращать индивидуальные убеждения в фанатизм. Аламут можно рассматривать как аргумент против систем верований, которые лишают человека способности действовать и мыслить нравственно. Основные выводы из истории Хасана ибн Саббаха заключаются не в том, что ислам или религия по своей сути предрасполагают к терроризму, а в том, что любая идеология, будь то религиозная, националистическая или иная, может быть использована в драматических и опасных целях. Действительно, "Аламут" был написан в ответ на европейский политический климат 1938 года, когда на континенте набирали силу тоталитарные силы.   Мы надеемся, что мысли, убеждения и мотивы этих персонажей не воспринимаются как представление ислама или как доказательство того, что ислам потворствует насилию или террористам-самоубийцам. Доктрины, представленные в этой книге, включая высший девиз исмаилитов "Ничто не истинно, все дозволено", не соответствуют убеждениям большинства мусульман на протяжении веков, а скорее относительно небольшой секты.   Именно в таком духе мы предлагаем вам наше издание этой книги. Мы надеемся, что вы прочтете и оцените ее по достоинству.    

Владимир Бартол

Проза / Историческая проза