Harry Potter a Ohnivá čaša

Kvík sa od šťastia preháňal po klietke a prenikavo húkal. Harry Rona priveľmi dobre poznal a vedel, že ho nesmie brať celkom vážne. Aj na svojho starého potkana Prašivca v jednom kuse frflal, no keď všetko nasvedčovalo tomu, že ho Hermionin kocúr Krivolab zožral, hrozne ho to vzalo.

„A kde je Krivolab?“ opýtal sa Harry Hermiony.

„Asi niekde v záhrade,“ odvetila. „Naháňa trpaslíkov. Nikdy predtým nijakého nevidel.“

„Zdá sa, že Percyho tá robota baví, však?“ zhodnotil Harry, keď si sadol na jednu z postelí a pozoroval Kudleyovské kanóny, ako vyletujú z plagátov na plafóne a vzápätí sa do nich vracajú.

„Baví?“ spýtal sa Ron zhrozene. „Slabé slovo. Obávam sa, že keby mu to tatko neprikázal, tak ani nechodí domov. Je ako posadnutý. Len, podľa možnosti, nedopusti, aby ti začal rozprávať o svojom šéfovi. Pán Crouch si myslí... povedal som pánu Crouchovi... pán Crouch je toho názoru... pán Crouch mi vravel... Každý deň hrozí, že oznámia svoje zasnúbenie.“

„Aké si mal prázdniny, Harry?“ opýtala sa Hermiona. „Dostal si naše balíky s jedlom?“

„Dostal, vďaka,“ usmial sa Harry. „Tie torty mi zachránili život.“

„A máš nejakú správu o...?“ začal Ron, no keď zbadal Hermionin pohľad, nedokončil. Harry pochopil, že sa pýtal na Siriusa. Ron s Hermionou totiž pomohli Siriusovi utiecť pred Ministerstvom mágie a osud Harryho krstného otca ich preto znepokojoval rovnako ako jeho. No rozprávať sa o ňom pred Ginny nebol veru ten najlepší nápad. O tom, že Sirius je nevinný a musel ujsť, vedeli len oni traja a profesor Dumbledore.

„Tuším sa už prestali hádať,“ povedala rýchlo Hermiona, aby to zahovorila, pretože Ginny nechápavo pozerala raz na Rona, raz na Harryho. „Nejdeme pomôcť vašej mame s večerou?“

„Dobrý nápad, poďme,“ súhlasil Ron. Všetci štyria opustili izbu a vrátili sa do kuchyne, kde našli pani Weasleyovú – samu a mimoriadne nahnevanú.

„Budeme jesť vonku v záhrade,“ povedala, keď ich zbadala. „Sem sa jedenásť ľudí jednoducho nezmestí. Dievčatá, mohli by ste povynášať taniere? Bill s Charliem už rozkladajú stoly. A vy dvaja vidličky a nože,“ prikázala Ronovi a Harrymu. V tej chvíli mávla prútikom na kopu zemiakov v dreze trochu ráznejšie, ako mala v úmysle, tie obrovskou rýchlosťou vyskakovali zo šupiek a odrážali sa od stien i od stropu.

„Prepánakráľa,“ zahundrala a ukázala prútikom na lopatku na smeti, na čo tá vyskočila zo skrinky, kĺzala sa po podlahe a chytala padajúce zemiaky. „Tí dvaja!“ zvolala pani Weasleyová rozzúrene vyťahujúc z kredenca hrnce a pekáče a Harry hneď vedel, že má na mysli Freda s Georgeom. „Neviem, čo z nich vyrastie, skutočne neviem. Nemajú štipku ctižiadosti niečo dosiahnuť, ak, pravda, nerátame, že sa usilujú narobiť čo najviac problémov...“

Pani Weasleyová treskla na kuchynský stôl veľkú medenú panvicu a začala krúžiť prútikom nad jej vnútrom. Z jeho končeka vytekala krémová omáčka.

„Niežeby nemali dosť rozumu,“ pokračovala podráždene, preniesla panvicu na horák sporáka, ktorý zapálila zúrivým pohybom prútika, „ale plytvajú ním. Ak sa v dohľadnej dobe nespamätajú, skončí to s nimi veľmi zle. Kvôli nim som z Rokfortu dostala viac sov ako za všetky ostatné deti dohromady. Ak budú v tom, čo robia, pokračovať aj naďalej, predvolajú ich na Oddelenie prešetrujúce nenáležité využitie čarodejníckych schopností.“

Pani Weasleyová pichla prútikom do zásuvky s príborom a tá sa rozletela. Kuchyňou preletelo niekoľko nožov. Harry s Ronom pred nimi len tak-tak stihli uskočiť a nože začali krájať zemiaky v dreze, ktoré ta medzičasom vysypala lopatka na smeti.

„Neviem, čo sme zanedbali pri ich výchove,“ vzdychla si pani Weasleyová, položila prútik a začala vyťahovať ďalšie panvice. „Koľké roky im opakujeme stále to isté dokola, ale oni nepočúvajú – TAK TOTO JE UŽ PRIVEĽA!“

Prútik, ktorý vzala zo stola, prenikavo zapišťal a zmenil sa na obrovskú gumenú myš.

„Opäť jeden z tých ich nepravých prútikov!“ vykríkla. „Koľkokrát som im hovorila, aby ich tu nenechávali len tak pohodené!“

Schmatla svoj ozajstný prútik, obrátila sa a zbadala, že z omáčky na sporáku sa dymí.

„Poď,“ súril Ron Harryho, rýchlo siahol do otvorenej zásuvky a vybral z nej za hrsť príborov, „pomôžeme Billovi a Charliemu.“

Nechali pani Weasleyovú samu a vykročili k zadným dverám na dvor.