Harry Potter a Ohnivá čaša

„Čo zase vyparatili?“ spýtala sa pani Weasleyová. „Ak opäť testovali tie svoje výnimočné weasleyovské výmysly a vynálezy...“

„Ron, choď ukázať Harrymu, kde bude spať,“ navrhla odrazu Hermiona odo dverí.

„Vie, kde bude spať,“ odvetil Ron, „tam kde minule, u mňa v izbe predsa.“

„Môžeme ísť všetci,“ povedala Hermiona dôrazne.

„Ach,“ strhol sa Ron, ktorému konečne svitlo. „Jasné.“

„Ideme s vami,“ vyhlásil George.

„Vy dvaja tu zostanete!“ zavrčala pani Weasleyová.

Harry s Ronom sa vykradli z kuchyne a spolu s Hermionou a Ginny vyšli do úzkej predsiene a vydali sa na horné poschodie po zošliapanom schodisku, ktoré cikcakovito križovalo dom.

„Čo sú to tie weasleyovské výmysly a vynálezy?“ chcel vedieť Harry, keď stúpali hore schodmi.

Ron s Ginny sa začali smiať, Hermiona však zostala vážna.

„Mamka minule upratovala Fredovu a Georgeovu izbu a našla hŕbu objednávkových formulárov,“ vysvetľoval Ron pošepky. „S dlhým cenníkom vecí, čo vynašli. Samé bláznivé somariny, vieš si to predstaviť. Falošné čarodejnícke prútiky, kúzelné sladkosti, a tak. Všetko super vecičky, vôbec som netušil, že to všetko vymysleli oni dvaja...“

„Z ich izby sa každú chvíľu ozývali nejaké výbuchy, no v živote by nás nenapadlo, že skutočne niečo vyrábajú,“ dodala Ginny. „Mysleli sme si, že to robia len kvôli rachotu.“

„Akurát, že väčšina tých vecí... teda, lepšie povedané všetky... sú trochu nebezpečné,“ pokračoval Ron, „no a oni mali v pláne predávať to na Rokforte, aby zarobili nejaké peniaze, a mamku z toho skoro trafil šľak. Zakázala im to vyrábať a všetky objednávky im spálila... Už predtým bola na nich naštvaná. Nezískali toľko VČÚ, ako čakala.“

VČÚ, teda Vynikajúca čarodejnícka úroveň, bolo ohodnotenie vedomostí, ktoré museli preukázať študenti Rokfortu, keď dosiahli pätnásť rokov.

„No a potom sa veľmi pohádali,“ povedala Ginny, „mamka totiž chce, aby pracovali na Ministerstve mágie ako tatko, no oni jej povedali, že si chcú po škole otvoriť obchod s bláznivými vynálezmi.“

Práve vtedy sa otvorili dvere na druhom poschodí a z nich sa vystrčila nahnevaná tvár v okuliaroch s kosteným rámom.

„Ahoj, Percy,“ pozdravil Harry.

„Ach, ahoj, Harry,“ odzdravil Percy. „Nevedel som, kto to tu robí taký hurhaj. Pokúšam sa tu pracovať, vieš... musím vypracovať jednu správu... a je to naozaj dosť problematické, keď tu stále niekto dupoce na schodoch.“

„My nedupoceme,“ ohradil sa Ron podráždene. „Normálne kráčame. Prepáč, ak sme ťa vyrušili pri tvojej super tajnej práci pre Ministerstvo mágie.“

„A na čom vlastne pracuješ?“ zaujímal sa Harry.

„Na správe pre Oddelenie medzinárodnej čarodejníckej spolupráce,“ odvetil Percy dôležito. „Pokúšame sa zjednotiť hrúbku vyrábaných kotlíkov. Niektoré dovozové výrobky sú príliš tenké – množstvo pretekajúcich kotlíkov narastá až o tri percentá ročne...“

„Tá tvoja správa zaručene zmení svet,“ skočil mu do reči Ron. „Už vidím titulok na prvej strane Denného Proroka – Diery v kotlíkoch.“

Percy sa slabo zapýril.

„Zbytočne sa posmievaš, Ron,“ rozohnil sa, „no skutočnosť je taká, že ak neschválime nejakú medzinárodnú normu, trh čoskoro zaplavia nepodarky s plytkým dnom, ktoré môžu byť dokonca životu...“

„Dobre, dobre,“ odbil ho Ron a pokračoval v ceste hore. Percy treskol dverami. Keď Harry, Hermiona a Ginny vyšli o poschodie vyššie, z kuchyne k nim doliehal krik. Pán Weasley podľa všetkého pani Weasleyovej o tých cukríkoch predsa len povedal.

Izba na samom vrchu, v ktorej býval Ron, vyzerala skoro tak isto, ako keď tu bol Harry naposledy: na stenách plagáty s vrtiacimi sa a kývajúcimi hráčmi Kudleyovských kanónov, Ronovho obľúbeného metlobalového tímu, klenutý strop, akvárium na podokennej doske, v ktorom však namiesto žabích vajíčok trónila obrovská žaba. A Ronovho starého potkana Prašivca nahradila miniatúrna sivá sovička, ktorá Harrymu doručila Ronov list na Privátnu cestu. Poskakovala v malej klietke ako zmyslov zbavená a odušu pišťala.

„Sklapni, Kvík,“ okríkol ju Ron a predieral sa pomedzi dve zo štyroch postelí, ktoré tu boli natlačené jedna na druhej. „Budú tu s nami aj Fred a George, lebo v ich izbe sú teraz Bill s Charliem,“ vysvetľoval Harrymu. „Percy má celú izbu sám pre seba, pretože on musí pracovať.“

„Hm... prečo sa tá sova volá Kvík?“ opýtal sa Harry Rona.

„Lebo Ron je hlúpy,“ vyhlásila Ginny. „Celý názov tohoto druhu je Kuvičok vrabčí.“

„No, to znie skutočne inteligentne,“ poznamenal Ron posmešne. „Ginny ju začala volať Kuvik,“ vysvetľoval Harrymu. „Vraj sa jej to páči. Chcel som kuvika premenovať, no už to nešlo, na žiadne iné meno totiž nereaguje. A tak som to aspoň skrátil na Kvík. Musím ho mať tu hore, lebo Elvíre a Hestii ide na nervy. Ak mám byť úprimný, tak aj mne.“