Harry Potter a Ohnivá čaša

No len čo ta vyšli, zo záhrady sa prihnal Hermionin kocúr Krivolab s nohami do O, našuchoreným chvostom vztýčeným ako štetka na fľaše a rútil sa za akýmsi ufúľaným zemiakom s nožičkami. Harry hneď vedel, že je to trpaslík. Mal asi tridsať centimetrov, prepletal zrohovatenými nožičkami, prebehol krížom cez dvor a skočil šípku do jedného z gumákov, čo ležali pohodené pred dverami. Krivolab strčil do gumáka labu a pokúšal sa ho vytiahnuť, no trpaslík sa bláznivo chichotal. Vtom sa z opačnej strany domu ozval ohlušujúci úder. Ron s Harrym vbehli do záhrady a videli Billa s Charliem, ako tam stoja s prútikmi nad hlavou, vysoko nad trávnikom sa vznášajú dva staré otlčené stoly a vrážajú do seba v snahe jeden druhého zraziť na zem. Fred s Georgeom sa na tom hlučne zabávali, Ginny sa smiala a Hermiona postávala pri živom plote a tvárila sa napoly pobavene, napoly ustráchane.

Billov stôl s obrovským rachotom vrazil do Charlieho stola a odrazil mu jednu nohu. Odrazu začuli nad sebou nejaký buchot, všetci sa pozreli dohora a zbadali v okne na druhom poschodí Percyho hlavu.

„Nemohli by ste sa trochu krotiť?“ zreval.

„Sorry,“ uškrnul sa Bill. „Ako pokračuješ s tými kotlíkmi?“

„Veľmi zle,“ odsekol Percy podráždene a zabuchol okno. Bill s Charliem so smiechom nechali oba stoly bok pri boku bezpečne pristáť na tráve, potom Bill mávnutím prútika pripevnil k Charlieho stolu odpadnutú nohu a zo vzduchu vyčaroval obrusy.

O siedmej už oba stoly vŕzgali pod váhou chutných pokrmov pani Weasleyovej, deviati Weasleyovci, Harry a Hermiona si posadali okolo nich a stolovali pod jasnou, sýtomodrou oblohou. Pre človeka, ktorý celé leto žil na oschnutých tortách, to bolo ako hotový raj a Harry spočiatku ani neprehovoril, iba počúval a nakladal si kuracie a šunkové pirohy, varené zemiaky, šalát.

Na opačnom konci stola práve Percy rozprával otcovi, ako pokračuje so správou o kotlíkoch a hrúbke ich dna.

„Pánu Crouchovi som sľúbil, že to budem mať hotové do utorka,“ vravel dôležito. „Nepočítal síce, že to bude tak skoro, no rozhodol som sa, že urobím pre to všetko, čo je v mojich silách. Podľa mňa ocení, že som to stihol tak rýchlo, zvlášť teraz, veď vieš, keď máme v robote toľko vybavovačiek kvôli Svetovému poháru. A Oddelenie čarodejníckych hier a športov nám takmer vôbec nepomáha. Ludo Bagman...“

„Luda mám rád,“ poznamenal pán Weasley pokojne. „To on nám zohnal také dobré lístky na ten pohár. Urobil som mu totiž jednu láskavosť: jeho brat Oto mal menšie problémy s kosačkou na trávu – správala sa dosť neobvykle, a ja som dal celú tú vec do poriadku.“

„No jasné, vždy priateľský Bagman,“ odfrkol Percy opovržlivo. „Ale keď ho porovnám s pánom Crouchom... nechápem, ako sa mohol stať šéfom oddelenia! Neviem si predstaviť, že by sa pánu Crouchovi stratil nejaký človek z oddelenia a on by sa ani neunúval zistiť, čo s ním je. Vieš o tom, že Berta Jorkinsová je nezvestná už vyše mesiaca? Že odišla na dovolenku do Albánska a nevrátila sa?“

„Áno, bavili sme sa o tom s Ludom,“ zamračil sa pán Weasley. „Povedal mi, že Berta sa v minulosti niekoľkokrát stratila – no priznávam, keby sa to stalo niekomu z nášho oddelenia, robil by som si starosti...“

„Hej, Berta je beznádejný prípad,“ súhlasil Percy. „Vraj ju už niekoľko rokov šibujú z oddelenia do oddelenia, je s ňou viac starostí ako úžitku... no Bagman by aj tak mal urobiť všetko pre to, aby sa našla. Pánu Crouchovi nie je jej osud ľahostajný, vieš, istý čas pracovala aj na našom oddelení a mám taký pocit, že pán Crouch ju mal celkom rád – no Bagman sa len smeje a neustále opakuje, že zrejme zle čítala mapu a namiesto v Albánsku skončila v Austrálii. A keby aj,“ Percy si veľavýznamne povzdychol a odpil si poriadny dúšok bazového vína, „na Oddelení medzinárodnej čarodejníckej spolupráce sme momentálne veľmi zaneprázdnení pátraním po nezvestných pracovníkoch iných oddelení. A hneď po Svetovom pohári sa budeme venovať organizácii ďalšej veľkej akcie.“

Percy si dôležito odkašlal a pozrel sa na vzdialenejší koniec stola, kde sedel Harry, Ron a Hermiona. „Veď vieš, čo mám na mysli, otec.“ A trochu hlasnejšie dodal: „Zatiaľ je to prísne tajné.“

Ron prevrátil oči a pošepol Harrymu a Hermione: „Toto robí, odkedy nastúpil na ministerstvo. Chce, aby sme sa ho konečne opýtali, čo je to za akciu. Zrejme výstava hrubostenných kotlíkov.“

Pani Weasleyová, ktorá sedela medzi nimi a Percym, sa hádala s Billom kvôli jeho náušnici, ktorú zrejme nosí len odnedávna.

„...s tým hrozným zubiskom. Prepánajána, Bill, čo ti na to povedia v banke?“

„Mami, pokiaľ banke zabezpečím dosť zlata, nikoho nezaujíma, čo mám na sebe,“ vysvetľoval jej Bill trpezlivo.

„A tie vlasy, zlatko,“ pokračovala pani Weasleyová a prstami nežne prešla po svojom prútiku. „Ja by som ti ich len trochu zastrihla, keby si dovolil...“

„Mne sa to páči,“ zapojila sa do rozhovoru Ginny, ktorá sedela vedľa Billa. „Mamka, ty si hrozne staromódna. A vôbec, ani zďaleka ich nemá také dlhé ako profesor Dumbledore.“