Harry Potter a Fénixov rád

NARUŠITEĽ NA MINISTERSTVE

Tridsaťosemročný Sturgis Podmore z Laburnum Gardens číslo dva, Clapham, sa ocitol pred Wizengamotom po tom, čo bol obvinený z nedovoleného vniknutia a pokusu o lúpež na Ministerstve mágie dňa 31. augusta. Podmora zatkol strážnik Eric Munch, ktorý ho prichytil o jednej hodine v noci pri pokuse násilím vniknúť do budovy cez dvere s najvyššou ochranou. Podmore, ktorý sa odmietol brániť, bol usvedčený z oboch činov a odsúdený na šesť mesiacov v Azkabane.

„Sturgis Podmore?“ pomaly povedal Ron. „To je ten chlapík, no ten, čo vyzerá, akoby mal na hlave slamu, však? Je členom rá…“

„Ron! Psst!“ zarazila ho Hermiona a prestrašene sa obzerala.

„Šesť mesiacov v Azkabane!“ zdesene zašepkal Harry. „Len za to, že sa chcel dostať cez nejaké dvere!“

„Nebuď hlúpy, to nebolo iba za to, že sa pokúšal dostať cez nejaké dvere. Čo, prepána, robil na Ministerstve mágie o jednej v noci?“ šepkala Hermiona.

„Myslíte, že robil niečo pre rád?“ potichu sa pýtal Ron.

„Počkajte…“ pomaly povedal Harry. „Sturgis nás mal odprevádzať, pamätáte sa?“

Obaja pozreli naňho.

„Áno, aj on nás mal strážiť cestou na King's Cross, zabudli ste? A Moody sa hneval, lebo neprišiel, takže to nemohla byť práca pre nich, či áno?“

„No možno nečakali, že ho chytia,“ poznamenala Hermiona.

„Mohlo to byť falošné obvinenie!“ zvolal Ron vzrušene. „Nie -počúvajte!“ pokračoval a dramaticky stíšil hlas, keď videl, ako hrozivo sa Hermiona tvári. „Ministerstvo ho podozrieva, že patrí k Dumbledorovým ľuďom, a tak – ja neviem – ho vlákali na ministerstvo, ale on sa ta vôbec nepokúšal vlámať! Možno si len niečo vymysleli, aby ho dostali.“

Chvíľu mlčali a Harry s Hermionou nad tým uvažovali. Harrymu sa to zdalo pritiahnuté za vlasy. Naopak, na Hermionu to zapôsobilo.

„Viete, vôbec by ma neprekvapovalo, keby to bola pravda.“ zamyslene poskladala svoju polovicu novín. Keď Harry odložil príbor, akoby sa prebrala zo zadumania.

„Dobre, myslím, že by sme sa mali najprv pustiť do tej práce pre Sproutovú o samoprihnojovacích kríkoch a ak budeme mať šťastie, pred obedom sa nám podarí začať pre McGonagallovú to zaklínadlo Inanimatus Conjurus…“

Harry pocítil nepatrné výčitky svedomia pri pomyslení na kopu úloh, ktoré ho hore čakajú, ale obloha bola nádherne jasnomodrá a on už celý týždeň nesedel na Blesku…

Môžeme si ich urobiť večer,“ mienil Ron, keď s Harrym zostupovali dolu kopcom po trávniku k ihrisku s metlami na pleciach a v ušiach im zvonilo Hermionino naliehavé varovanie, že prepadnú na VČÚ. „A zajtra je tiež deň. Jej problém je v tom, že je príliš zažraná do práce…“ Po chvíľke trochu nervóznejšie dodal: „Myslíš, že tie vyhrážky, že nám nedá odpísať, myslela vážne?“

„Podľa mňa áno. No toto je tiež dôležité. Ak chceme zostať v metlobalovom družstve, musíme trénovať…“

„Áno, máš pravdu,“ súhlasil Ron, ktorého to povzbudilo. „A máme na to všetko kopu času…“

Pri metlobalovom ihrisku Harry pozrel doprava, kde sa hrozivo kolísali stromy Zakázaného lesa. Nič z nich nevyletelo, obloha bola prázdna, iba v diaľke okolo veže soviarne poletovalo niekoľko sov. Má dosť starostí aj tak, lietajúci kôň mu neublíži, a tak ho pustil z hlavy.

Zo skrine v šatni vybrali lopty a pustili sa do práce. Ron strážil tri vysoké žrde, Harry hral triafača a usiloval sa dostať prehadzovačku za Rona. Harrymu sa Ron videl celkom dobrý, tri štvrtiny gólov vychytal a čím dlhšie trénovali, tým lepšie hral. Po pár hodinách sa vrátili do hradu. Na obede im Hermiona jasne dala najavo, že sú nezodpovední – a potom sa vrátili na metlobalové ihrisko. Všetci spoluhráči okrem Angeliny už boli v šatni.

„Tak čo, Ron?“ spýtal sa George a žmurkol naňho.

„Dobre,“ Ron bol cestou na ihrisko čoraz tichší.

„Tak čo, predvedieš sa, prefektík?“ Fred vystrčil hlavu spod metlobalového habitu s trochu zlomyseľným úškrnom na tvári.

„Drž klapačku,“ zahriakol ho Ron s kamennou tvár a po prvý raz si obliekal dres. Celkom dobre mu padol, hoci Oliver Wood bol širší v pleciach.

„Tak teda dobre,“ ohlásila sa Angelina, ktorá vyšla z kapitánskej miestnosti už prezlečená. „Poďme na to. Alicia a Fred, prineste, prosím, debnu s loptami. Vonku je zopár divákov, ale nevšímajte si ich, dobre?“

Niečo v jej navonok bezstarostnom tóne Harrymu prezradilo, že asi vie, kto sú tí nevítaní diváci, a naozaj, len čo vyšli zo šatne na slnkom zaliate ihrisko, ozval sa búrlivý piskot a posmešky slizolinského metlobalového družstva a ich prívržencov, ktorí sa zhŕkli na prostriedku jednej z tribún a ich hlasy sa na prázdnom štadióne ozývali.