Harry Potter a Fénixov rád

„Ruka, pán Thomas! Ako som hovorila – oboznamovali vás so zložitými kúzlami, nevhodnými pre vašu vekovú skupinu, a možno aj smrteľne nebezpečnými. Tak vás vystrašili, až ste uverili, že pravdepodobne každý druhý deň na vás budú útočiť temné sily…“

„Nie, to nie je pravda,“ odporovala Hermiona, „my len…“

„Nemáte zdvihnutú ruku, slečna Grangerová!“

Hermiona zdvihla ruku. Profesorka Umbridgeová sa od nej odvrátila.

„Chápem to tak, že môj predchodca nielenže pred vami predvádzal ilegálne kliatby, ale ich aj na vás skúšal.“

„Ukázalo sa predsa, že to bol šialenec,“ rozhorčene zareagoval Dean. „No aj tak sme sa veľa naučili.“

„Nezdvihli ste ruku, pán Thomas!“ zatrilkovala profesorka Umbridgeová. „Podľa názoru ministerstva budú na absolvovanie skúšky pre vás viac ako postačujúce teoretické vedomosti a koniec koncov o to v škole ide. A vy sa ako voláte?“ dodala, hľadiac na Parvati, ktorá práve zdvihla ruku.

„Parvati Patilová. Súčasťou skúšok na VČÚ z obrany proti čiernej mágii nebude aj praktická časť? Že protizaklínadlá skutočne ovládame?“

„Pokiaľ budete dostatočne usilovne študovať teóriu, niet dôvodu, prečo by ste nemohli predviesť kúzla v starostlivo regulovaných podmienkach skúšok,“ odpovedala profesorka Umbridgeová tónom, akoby diskusiu uzavrela.

„Bez toho, aby sme si to predtým precvičili?“ neveriacky zvolala Parvati. „Chcete tým povedať, že po prvý raz predvedieme kúzla na skúške?“

„Opakujem, pokiaľ budete študovať teóriu dostatočne usilovne…“

„A načo nám bude teória v skutočnom svete?“ spýtal sa Harry nahlas a ruku mal opäť zdvihnutú.

Profesorka Umbridgeová pozrela naňho.

„Toto je škola, pán Potter, nie skutočný svet,“ odvetila potichu.

„Takže sa nemáme pripravovať na to, čo nás čaká tam vonku?“

„Tam vonku nič nečaká, pán Potter.“

„Naozaj?“ Harryho nálada, ktorá celý deň bublala pod povrchom, začínala dosahovať bod varu.

„Čo myslíte, kto by chcel zaútočiť na deti, ako ste vy?“ spýtala sa profesorka Umbridgeová odporne sladkastým tónom.

„Hmm, porozmýšľajme…“ Harry predstieral zamyslenie. Možno… lord Voldemort?“

Ron zhíkol, Lavender Brownová vykríkla, Neville spadol zo stoličky.

Profesorka Umbridgeová však ani okom nemihla. So zlovestne spokojným výrazom na tvári hľadela na Harryho.

„Strhávam Chrabromilu desať bodov, pán Potter.“

Trieda stíchla, nikto sa ani nepohol. Všetci hľadeli buď na Umbridgeovú, alebo na Harryho.

„A teraz si vyjasníme zopár vecí.“

Profesorka Umbridgeová vstala, naklonila sa dopredu a krátke tučné prsty mala roztiahnuté na stole.

„Povedali vám, že istý temný čarodejník sa vrátil z mŕtvych...“

„On nebol mŕtvy,“ nahnevane jej skočil do reči Harry, „ale áno, vrátil sa!“

„Pán Potter, už ste vašu fakultu pripravili o desať bodov, nezhoršujte si to ešte väčšmi,“ jedným dychom vysypala profesorka Umbridgeová, nehľadiac naňho. „Ako som povedala, informovali vás, že istý temný čarodejník je znova pri moci. Je to lož.“

„To NIE JE lož!“ zvolal Harry. „Videl som ho, bránil som sa mu!“

„Zostávate po škole, pán Potter!“ víťazoslávne vyhlásila profesorka Umbridgeová. „Zajtra podvečer o piatej. V mojej kancelárii. Opakujem, je to lož. Ministerstvo mágie zaručuje, že vám nehrozí nebezpečenstvo od nijakého temného čarodejníka. Ak sa aj tak bojíte, príďte za mnou po vyučovaní. Ak vás niekto straší táraninami o znovuzrodených temných mágoch, chcem o tom počuť. Som tu, aby som vám pomohla. Som vaša priateľka. A teraz láskavo čítajte ďalej. Strana päť, Úvod pre začiatočníkov.“

Profesorka Umbridgeová si sadla za stôl. Harry však vstal.

Všetci naňho hľadeli, Seamus napoly vystrašene, napoly fascinovane.

„Harry, nie!“ varovne zašepkala Hermiona a ťahala ho za rukáv, ale Harr y sa jej vytrho l.

„Takže podľa vás Cedric Diggory padol mŕtvy len tak sám od seba?“ spýtal sa Harry a hlas sa mu triasol.

Trieda sa naraz nadýchla, lebo okrem Rona a Hermiony nikomu z nich Harry nepovedal, čo sa stalo v ten večer, kedy Cedric umrel. Dychtivo hľadeli to na Harryho, to na profesorku Umbridgeovú, ktorá teraz nespúšťala z neho oči a na jej tvári nebolo ani stopy po predstieranom úsmeve.

„Smrť Cedrica Diggoryho bola tragická nehoda,“ vyhlásila chladne.

„Bola to vražda,“ povedal Harry. Cítil, že sa trasie. Málokomu o tom rozprával, a už vôbec nie týmto tridsiatim zvedavo načúvajúcim spolužiakom. „Voldemort ho zabil a vy to viete.“ Tvár profesorky Umbridgeovej bola celkom bezvýrazná.

Chvíľu si Harry myslel, že začne naňho kričať. No potom najtichším, najsladším dievčenským hláskom povedala: „Poďte sem, pán Potter, môj milý.“

Harry odkopol stoličku, obišiel Rona a Hermionu a zamieril k učiteľskému stolu. Cítil, ako trieda zatajila dych. Bol taký nahnevaný, že mu nezáležalo na tom, čo bude.

Profesorka Umbridgeová vytiahla z kabelky malý zvitok ružového pergamenu, vystrela ho na stole, namočila si brko do atramentu a začala niečo písať, taká zhrbená, že Harry nevidel, čo píše. Nikto nepovedal ani slovo. Po chvíli pergamen zvinula, poklopala po ňom prútikom, aby ho neviditeľne zapečatila a on ho nemohol otvoriť.