Na stoloch pred sebou máte pripravený výtlačok
„Nalistujte si, prosím, úvod a prečítajte si, čo Imagová píše o výklade snov. Potom sa rozdeľte do dvojíc. Pomocou
Na tejto hodine bolo dobré aspoň to, že nebola zdvojená. Kým dočítali úvod knihy, na výklad snov im nezostalo ani desať minút.
Pri stole vedľa Harryho a Rona Dean vytvoril dvojicu s Nevillom, ktorý sa ihneď pustil do siahodlhého opisu strašného sna o obrovských nožniciach, na ktorých bol nasadený starej mamin najlepší klobúk. Harry a Ron iba mrzuto hľadeli na seba.
„Ja si sny nikdy nepamätám,“ vyhlásil Ron, „porozprávaj nejaký ty.“
„Aspoň jeden si musíš pamätať,“ netrpezlivo ho presviedčal Harry.
On o svojich snoch nikomu rozprávať nebude. Veľmi dobre vie, čo znamená jeho pravidelná nočná mora o cintoríne, nepotrebuje Rona, ani profesorku Trelawneyovú, či jej hlúpy
„Mne sa minule snívalo, že som hral metlobal,“ Ron od úsilia spomenúť si vraštil tvár. „Čo myslíš, čo to znamená?“
„Asi že ťa zožerie obrovský ibištek alebo niečo podobné,“ uložil mu Harry a bez záujmu listoval v
Po zazvonení aj s Ronom prví zliezli po rebríku a Ron nahlas hundral.
„Vieš, koľko už máme úloh? Binns nám dal štyridsať centimetrovú písomnú prácu o vojnách obrov, Snape tridsať centimetrov o použití mesačného kameňa, a teraz ešte aj mesiac zapisovať sny pre Trelawneyovú! Fred a George sa s tým VČÚ nemýlili. Ešte aby nám tak niečo dala Umbridgeová…“
V triede obrany proti čiernej mágii už profesorka Umbridgeová sedela za stolom. Oblečená bola v tom huňatom ružovom svetri, čo mala aj na úvodnej večeri, a s čiernou zamatovou mašľou na vrchu hlavy. Harrymu zase veľmi pripomínala veľkú muchu hlúpo sediacu na hlave velikánskej ropuchy.
Žiaci potichu vošli do triedy. Profesorka Umbridgeová bola ešte neznáma veličina a nikto nevedel, aká bude prísna, či akú disciplínu bude vyžadovať.
„Tak teda dobrý deň!“ privítala ich, keď sa napokon celá trieda usadila.
Niekoľkí si popod nos zašomrali ,‚brý deň“.
„No toto, no toto. Tak to by nestačilo, všakže? Chcem, aby ste odpovedali: Dobrý deň, profesorka Umbridgeová. Tak ešte raz, prosím. Dobrý deň, žiaci!“
„Dobrý deň, profesorka Umbridgeová,“ zaspievali jej.
„No vidíte!“ milo povedala profesorka Umbridgeová. „Nebolo to také ťažké, všakže? Odložiť prútiky, vytiahnuť perá, prosím!“
Mnohí žiaci si vymenili zamračené pohľady. Po príkaze ‚odložiť prútiky‘ ešte nikdy nenasledovala zaujímavá hodina. Harry strčil prútik do tašky a vytiahol si brko, atrament a pergamen. Profesorka Umbridgeová si otvorila kabelku, vytiahla si nezvyčajne krátky prútik a silno ním poklopala po tabuli, na ktorej sa vzápätí zjavili slová:
„Tak teda, vaše vzdelávanie v tomto predmete bolo dosť narušované a útržkovité, všakže?“ vyhlásila s rukami úhľadne vystretými pred sebou. „Neustále striedanie učiteľov, pričom mnohí nedodržiavali ministerstvom schválené osnovy, spôsobilo, že sa nachádzate hlboko pod úrovňou, ktorá sa od vás očakáva v ročníku skúšok na VČÚ.
Určite vás však poteší vedomie, že toto všetko dáme do poriadku. Tento rok sa budeme držať ministerstvom schváleného a starostlivo zostaveného plánu pre štúdium obrannej mágie s dôrazom na teóriu. Odpíšte si, prosím, toto.“
Znovu poklopala po tabuli, prvé riadky zmizli a nahradili ich
Chvíľu bolo počuť iba škripot pier po pergamene. Keď všetci opísali tri ciele štúdia profesorky Umbridgeovej, spýtala sa: „Všetci máte
Po triede sa ozvalo súhlasné zamrmlanie.