Harry Potter a Fénixov rád

A predsa, pomyslel si už v rade pred dverami do Snapovej triedy, prišla za ním a chcela sa s ním rozprávať, či nie? Bola Cedricovo dievča, pokojne mohla Harryho nenávidieť za to, že vyšiel z labyrintu na Trojčarodejníckom turnaji živý, kým Cedric zahynul, a predsa sa s ním rozpráva celkom priateľsky, nie ako keby ho považovala za blázna alebo klamára, alebo nejakým strašným spôsobom zodpovedného za Cedricovu smrť… Áno, v každom prípade sa rozhodla prísť za ním a rozprávať sa s ním, a to už po druhý raz za dva dni… a pri tejto myšlienke sa Harrymu zlepšila nálada. Ani zlovestný škripot otvárajúcich sa dvier do Snapovho žalára neprepichol malú bublinu nádeje v jeho hrudi.

Vošiel do triedy za Ronom a Hermionou a ako zvyčajne zamieril dozadu, ignorujúc ich mrzuté a podráždené poznámky.

„Utíšte sa,“ chladne ich upozornil Snape, len čo zavrel za sebou dvere.

V skutočnosti ich ani nemusel upozorňovať, pretože keď žiaci začuli, že sa zavreli dvere, stíchli a nikto sa ani nepohol.

Stačila už len Snapova prítomnosť, aby v triede bolo ticho.

„Prv ako začneme dnešnú hodinu,“ začal Snape cestou k svojmu stolu a všetkých si premeriaval, „myslím, že by vhodné, aby som vám pripomenul, že v júni vás čakajú dôležité skúšky, na ktorých musíte dokázať, koľko ste sa učili o zložení a používaní čarovných elixírov. Napriek tomu, že niektorí z tejto triedy sú tupci, očakávam, že pri VČÚ dosiahnete dostatočnú aspoň s odratými ušami, inak upadnete do nemilosti.“

Tentoraz sa jeho pohľad zastavil na Nevillovi, ktorý preglgol.

„Po tomto roku, samozrejme, mnohí z vás prestanú u mňa študovať,“ pokračoval Snape. „Do svojej triedy na MLOK-y z elixírov beriem iba tých najlepších, čo znamená, že niektorí z vás sa s nami rozlúčia.“

Spočinul pohľadom na Harrym a vykrivil kútiky úst. Harry sa naňho mračil a pocítil trpkú radosť pri predstave, že po piatom ročníku už nebude musieť chodiť na elixíry.

„Ale pred tým šťastným okamihom rozlúčky máme ešte celý rok,“ potichu pokračoval Snape, „takže či už máte v úmysle pokúšať sa o MLOK-a, radím vám, aby ste svoje úsilie sústredili na udržanie takej vysokej úrovne pri absolvovaní skúšok na VČÚ, akú očakávam od svojich študentov.

Dnes si namiešame elixír, ktorý sa často vyskytuje pri skúškach na Vynikajúcu čarodejnícku úroveň: odvar pokoja, elixír na utíšenie strachu a upokojenie rozrušenia. Ale pozor! Ak nebudete s prísadami narábať opatrne, nápoj môže spôsobiť silný a niekedy nezvratný spánok, takže musíte dávať dobrý pozor, čo robíte.“

Hermiona vľavo od Harryho sa trochu vystrela a na tvári jej bolo vidieť vrcholné sústredenie. „Prísady a postup…“ Snape švihol prútikom, „sú na tabuli,“ (zjavili sa tam), „a všetko, čo potrebujete,“ zase mávol prútikom, „je v skrini.“ Dvere skrine sa otvorili. „Máte hodinu a pol. Začnite.“

Tak ako Harry, Ron a Hermiona predpovedali, Snape im sotva mo ho l zadať ťažší, piplavejš í elixír. Prísady sa museli pridávať do kotlíka presne v správnom poradí a množstvách, zmes bolo treba premiešať presne toľko ráz, ako bolo predpísané, najprv v smere hodinových ručičiek, potom protismere, plamene, na ktorých sa elixír varil, bolo treba zmierniť na správnu úroveň a nechať zmes vrieť presný počet minút predtým, než ste pridali posledné prísady.

„Teraz by mala z vašich elixírov stúpať ľahká striebristá para,“ zavolal Snape desať minút pred koncom.

Výdatne spotený Harry sa zúfalo obzeral po žalári. Z jeho kotlíka stúpala tmavosivá para, z Ronovho prskali zelené iskry, Seamus horúčkovite štuchal do plameňov pod kotlíkom koncom prútika, lebo vyhasínali. Nad hladinou Hermioninho elixíru sa však chvela striebristá para, a keď Snape prechádzal popri nej, pozrel na ňu ponad svoj krivý nos bez komentára, a to znamenalo, že nemá čo kritizovať.

Pri Harryho kotlíku sa však zastavil a pozrel naň so strašným úškrnom na tvári.

„Potter, a toto má byť čo?“

Slizolinčania v prednej časti triedy radostne zdvihli hlavy. Tešili sa, keď sa Snape posmieval Harrymu.

„Odvar pokoja,“ napäto odpovedal Harry.

„Povedzte mi, Potter, viete čítať?“ spýtal sa Snape potichu.

Draco Malfoy sa zasmial.

„Áno, viem,“ Harryho prsty tuho zvierali prútik.

„Tak mi prečítajte tretí riadok pokynov.“

Harry žmúril na tabuľu. Nebolo ľahké dovidieť na pokyny cez pestrofarebné obláčiky pary, ktoré teraz zaplnili žalár.

„Pridajte mesačný kameň rozomletý na prach, tri razy zamiešajte proti smeru hodinových ručičiek, nechajte variť sedem minút a potom pridajte dve kvapky sirupu z čemerice.“

Bolo mu úzko. Nepridal čemericový sirup, ale po siedmich minútach varenia pokračoval ďalej štvrtým riadkom pokynov.

„Urobili ste všetko z tretieho riadku, Potter?“

„Nie,“ veľmi potichu odpovedal Harry.

„Prosím? Nerozumel som.“

„Nie,“ odpovedal Harry hlasnejšie. „Zabudol som čemricu.“

„Viem, že ste ju zabudli, Potter, a to znamená, že táto gebuzina je celkom nanič. Evanesco!“