Harry Potter a Fénixov rád

„Pozrite na dnešný!“ zastonal Ron. „Dejiny mágie, dve hodiny elixírov, veštenie a dve hodiny obrany proti čiernej mágii… Binns, Snape, Trelawneyová a tá Umbridgeová – všetci v jeden deň! Keby sa len Fred s Georgeom chceli poponáhľať a dať dokopy tie ulievacie maškrty…“

„Tuším ma klame sluch!“ poznamenal Fred, ktorý prišiel aj s Georgeom a vtlačili sa na lavicu vedľa Harryho. „Rokfortskí prefekti sa predsa nemôžu chcieť ulievať.“

„Pozri sa, čo dnes máme,“ Ron mrzuto strčil rozvrh Fredovi pod nos. „Horší pondelok som ani nevidel.“

„Máš pravdu, braček,“ skonštatoval Fred, keď si prezrel stĺpec. „Ak chceš, za lacný peniaz ti dáme nugát na krvácanie z nosa.“

„Prečo za lacný peniaz?“ podozrievavo sa spýtal Ron.

„Lebo budeš krvácať, až kým celkom nevyschneš. Ešte totiž nemáme protiliek,“ vysvetlil George a naložil si údenáča.

„Tak to vám ďakujem,“ otrávene povedal Ron a strčil si rozvrh do vrecka. „Myslím, že radšej pôjdem na vyučovanie.“

„A keď už hovoríme o vašich ulievacích maškrtách,“ ozvala sa Hermiona a pozorne si Freda s Georgeom premeriavala, „oznam o nábore pokusných králikov nemôžete vešať chrabromilskú oznamovaciu tabuľu.“

„Kto to povedal?“ prekvapene sa spýtal George.

„Ja som to povedala. A Ron,“ vyhlásila Hermiona.

„Mňa z toho vynechaj,“ rýchlo sa bránil Ron.

Hermiona naňho zagánila. Fred s Georgeom sa chichotali.

„Onedlho budeš spievať inú pesničku, Hermiona,“ povedal Fred a nahrubo si natrel lievanec maslom. „Začínaš piaty ročník, o chvíľu budeš prosíkať o maškrtky.“

„A prečo by mal začiatok piateho ročníka znamenať, že budem zháňať ulievacie maškrty?“ spýtala sa Hermiona.

„V piatom ročníku sa robia VČÚ,“ pripomenul George.

„No a?“

„Čakajú vás predsa skúšky, či nie? Budete drieť ako muly,“ so zadosťučinením dodal Fred.

„Polovica z nášho ročníka sa pred VČÚ zosypala,“ veselo informoval George. „Slzy, záchvaty… Patrícia Stimpsonová stále zamdlievala…“

„Kenneth Towler sa celý vysypal a bol samý vred, pamätáš sa?“ nostalgicky spomínal George.

„To len preto, že si mu do pyžamy nasypal bulbadoxový prášok,“ pripomenul mu George.

„Ach, áno,“ uškrnul sa Fred. „Zabudol som… Niekedy si to človek už nepamätá.“

„No skrátka, piaty ročník je hrôza,“ uzavrel George. „Teda, ak vám záleží na výsledkoch skúšok. My s Georgeom sme to nejako zvládli.“

„Áno… akože ste to dopadli? Tri VČÚ každý?“ spýtal sa Ron.

„Uhm,“ ľahostajne prikývol Fred. „Ale cítime, že naša budúcnosť nie je spojená so svetom akademických úspechov.

„Vážne sme uvažovali, či sa sem vrátime a dokončíme aj siedmy ročník,“ sebavedome vyhlásil George, „lebo máme…“

Zmĺkol pod tlakom Harryho varovného pohľadu. Ten dobre vedel, že už chce spomenúť výhru z Trojčarodejníckeho turnaja, ktorú od neho dostali.

„Lebo máme VČU,“ dokončil George rýchlo. „Načo by nám vlastne boli MLOK-y? Lenže mamka by asi nezniesla, keby sme zo školy odišli skôr, keď sa teraz ešte aj z Percyho vykľul taký kolosálny darebák.“

„No ani tak tu nemienime svoj posledný rok premárniť,“ vyhlásil Fred a nežne sa obzeral po Veľkej sieni. „Využijeme ho na prieskum trhu, zistíme, čo priemerný rokfortský študent očakáva od obchodu so zábavnými pomôckami, starostlivo vyhodnotíme výsledky výskumu a potom podľa dopytu vyvinieme patričné výrobky.“

„Ale kde vezmete zlato na rozbehnutie obchodu?“ pochybovačne sa spýtala Hermiona. „Budete potrebovať prísady, materiál… a tiež nejaké priestory, predpokladám…“

Harry nepozeral na dvojčatá. Tvár mu horela a úmyselne pustil vidličku a zohol sa, aby ju zdvihol. Počul, ako nad ním Fred povedal: „Na nič sa nás nepýtaj a nebudeme ti klamať, Hermiona. Poďme, George, ak prídeme skôr, možno pred herbológiou predáme zopár predlžovacích uší.“

Harry sa vynoril spod stola a videl, ako Fred s Georgeom odchádzajú a každý si nesie kopu chlebíkov.

„Čo to malo znamenať?“ spýtala sa Hermiona, hľadiac z Harryho na Rona. „Na nič sa nás nepýtaj… Znamená to, že už majú nejaké peniaze na rozbehnutie obchodu so žartovnými pomôckami?“

„Vieš, už som nad tým rozmýšľal,“ ozval sa Ron a zvraštil čelo. „V lete mi kúpili nový slávnostný habit a netuším, odkiaľ vzali tie galleóny…“

Harry usúdil, že je načase odviesť rozhovor z týchto ne-bezpečných vôd.

„Myslíte, že tento rok bude naozaj taký ťažký? To kvôli skúškam?“

„Ó, áno,“ prikývol Ron. „To tak býva. VČÚ sú vážne dôležité, má to vplyv aj na to, o aké miesto sa chceš uchádzať a všeličo iné. V tomto ročníku, ale až neskôr, budeme mať konzultácie o voľbe povolania, Bill mi to povedal. Aby ste si mohli vybrať, aké MLOK-y chcete robiť na budúci rok.“

„Už viete, čo chcete robiť po Rokforte?“ spýtal sa Harry svojich priateľov, keď zakrátko vyšli z Veľkej siene a pobrali sa do učebne dejín mágie.

„Nie celkom,“ pomaly odpovedal Ron. „Iba… no…“

Tváril sa akosi rozpačito.

„Čo?“ pobádal ho Harry.

„No bolo by skvelé byť aurorom,“ povedal Ron len tak akoby mimochodom.

„Áno, to by bolo,“ nadšene pritakal Harry.

„Lenže oni sú elita. Na to musí byť človek fakt dobrý,“ dodal Ron. „A čo ty, Hermiona?“

„Ja neviem. Myslím, že by som chcela robiť niečo užitočné.“

„Auror je užitočný!“ namietol Harry.