Harry Potter a Fénixov rád

Za starých čias, keď bol som nový a sotva začal Rokfort skvelý,
zakladatelia nóbl školy mysleli: „Nič nás nerozdelí!“ Spoločný
cieľ ich všetkých spájal, spoločná túžba, jedna méta, priúčať sa
čarám v najsúcejšej čarodejníckej škole sveta. „Budeme spolu
tvoriť, učiť!“ zhodli sa štyria kamaráti. Netušili, že jedného dňa
sa tá ich svornosť kamsi stratí. Nad Slizolina s Chrabromilom
priateľov nenašli ste lepších. Bifľomorová by ich mohla s
Bystrohlavovou azda predčiť. Tak ako nastal smutný koniec
priateľstiev takých pevných, cnostných? Bol som tam, nuž vám
poviem stručne celý ten príbeh neradostný. Slizolin vravel:
„Učme len tých, čo čistokrvných majú predkov.“ Bystrohlavová
na to: „Učme len takých, ktorí chápu všetko.“
Chrabromil vravel: „Iba chrabrých chcem učiť svojim zázrakom.“
Bifľomorová hovorila: „Ku každému chcem pristupovať rovnako.“
Rozpory najprv spôsobili len malú zvadu priateľov.
Každý z nich vlastnú fakultu mal, bral, koho sa mu zachcelo.
Len čistokrvný čarodejník študovať smel u Slizolina,
čo ako on bol prefíkaný, nie kadejaká háveď iná.
Tajomstvám len tých s bystrou mysľou Bystrohlavová naučila,
kým odvážni a statoční sa zas stali žiakmi Chrabromila.
Bifľomorová brala všetkých, veď mala srdce ušľachtilé.
Fakulty, i tí, čo ich viedli, prežili spolu pekné chvíle.
V Rokforte vládla harmónia niekoľko šťastných, krásnych rokov,
kým naše chyby s obavami nás zovreli do svojich okov.
Fakulty ako štyri stĺpy držali našu školu ladnú.
Potom sa zvrtli proti sebe a každá z nich by chcela vládnuť.
A na chvíľu sa zdalo – škola do záhuby sa rýchlo ženie,
priateľstvá spory vystriedali, súboje, závisť, nevraženie.
Napokon potom prišlo ráno, keď Slizolin sa stratil v diali,
ustali boje, napriek tomu už naše srdcia neokriali.
Tak osekaná bola na troch zakladateľská štvorica
a fakulty už nikdy viacej nenašli silu spojiť sa.
Triediaci klobúk je tu teraz, ako to chodí, viete všetci:
do fakúlt teraz roztriedim vás, lebo ja som tu na tie veci.
Tento rok však zaspievam vám, čujte tú pieseň pozorne:
mám prisúdené podeliť vás, no pocity mám rozporné.
Úlohu vždy si musím splniť, každý rok štvrtiť, triediť presne,
no s veľkým strachom myslím na to, čo nám to koniec prinesie.
Spoznajte hrozby, históriu, výstrahu, čo vám priniesť chcela:
Rokfortu hrozí skaza zvonka, od zákerného nepriateľa!
Musíme sa v ňom pevne spojiť, zvnútra sa drobiť nesmieme.
Povedal som vám, varoval vás… Tak nech sa začne triedenie.