Harry Potter a Fénixov rád

Tu zvyčajne stávala asi stovka kočov bez záprahov, ktoré vždy všetkých žiakov okrem prvákov vozili do hradu. Harry letmo na ne pozrel a otočil sa, že sa obzrie po Ronovi a Hermione, ale jeho pohľad znovu pritiahli koče.

Už neboli bez ťahúňov. Do kočov boli zapriahnuté akési tvory. Keby ich mal pomenovať, asi by ich nazval koňmi, hoci tak trochu pripomínali aj plazy. Nemali svalovinu, rebrá im obopínala čierna koža a spod nej im vytŕčali všetky kosti. Hlavy mali dračie a oči bez zreníc, biele a vyvalené. Zo šije im vyrastali krídla – mohutné, čierne kožovité krídla vyzerali, akoby mali patriť obrovským netopierom. V šere stáli nehybne, ticho a vyzerali strašidelne a zlovestne. Harry nechápal, prečo koče ťahajú tieto strašné tvory, keď sa môžu pohybovať celkom samy.

„Kde je Prasa?“ ozval sa tesne za Harrym Ron.

„Luna ho nesie,“ odvetil Harry a rýchlo sa otočil, lebo sa už nemohol dočkať, aby sa s Ronom porozprával o Hagridovi. „Čo myslíš, kde je…“

„…Hagrid? Neviem,“ pokrútil Ron znepokojene hlavou. „Dúfam, že sa mu nič nestalo…“

Neďaleko Draco Malfoy nasledovaný skupinkou svojich pätolízačov, vrátane Crabba, Goyla a Pansy Parkinsonovej, odstrkoval z cesty nejakých nevýbojných druhákov, aby sa aj s kamošmi dostal ku kočom. Vzápätí sa z davu vynorila zadychčaná Hermiona.

„Malfoy bol absolútne odporný k jednému prvákovi. Prisahám že to nahlásim. Nemá odznak ani tri minúty a už šikanuje ľudí väčšmi než predtým… Kde je Krivolab?“

„Má ho Ginny,“ povedal Harry. „Tam je…“

Z davu sa práve vynorila Ginny, zvierajúc vrtiaceho sa Krivolaba.

„Ďakujem,“ poďakovala sa jej Hermiona a oslobodila ju od mačky. „Poďme, nájdime si koč, kým sa nezaplnia…“

„Ja ešte nemám Prasa!“ namietal Ron, ale Hermiona už zamierila k najbližšiemu neobsadenému koču. Harry zostal s Ronom.

„Čo sú to za tvory, čo myslíš?“ spýtal sa Rona a ukazoval na tie strašné kone uprostred davu študentov.

„Aké tvory?“

„Tie kone…“

Zjavila sa Luna s Kvíkom v náručí a sovička vzrušene kvičala ako vždy.

„Tu ste. Ale je tá sovička zlatá, však?“

„Eh… áno… je celkom fajn,“ mrzuto odvetil Ron. „Tak teda poďme, nasadnime… Čo si to hovoril, Harry?“

„Pýtal som sa, čo sú to za kone,“ opakoval Harry, keď on, Ron a Luna zamierili ku koču, v ktorom už sedela Hermiona s Ginny.

„Aké kone?“

„Tie kone, čo ťahajú koče!“ netrpezlivo odvetil Harry. Veď sú ani nie meter od toho najbližšieho, sleduje ich prázdnym bielym okom. Ron však zmätene pozrel na Harryho. „O čom to hovoríš?“

„Hovorím o… pozri!“

Harry chytil Rona za ruku a otočil ho tak, že stál pred okrídleným koňom. Ron chvíľku hľadel naň a potom znova pozrel na Harryho.

„A na čo sa mám pozerať?“

„Na… tam medzi ojami! Zapriahnutý do koča! Je priam pred…“

Ale keď sa Ron neprestal tváriť rozpačito, Harrymu zišla na um zvláštna myšlienka.

„Nevidíš… nevidíš ich?“

„Čo či nevidím?“

„Nevidíš, čo ťahá tie koče?“

Teraz sa už Ron tváril skutočne znepokojene.

„Cítiš sa dobre, Harry?“

„Ja… áno…“

Harryho to načisto zmiatlo. Tvor stál pred ním, leskol sa v slabom svetle dopadajúcom z okien stanice za nimi, z nozdier mu v chladnom večernom vzduchu stúpala para. Lenže ak to Ron nepredstiera – a bol by to chabý žart, keby predstieral – Ron ho vôbec nevidí.

„Tak teda nasadneme?“ neisto sa spýtal Ron a hľadel na Harryho, akoby sa oňho bál.

„Áno, áno, poďme…“

„Všetko je v poriadku,“ ozval sa zasnený hlas vedľa Harryho, keď Ron zmizol v tmavých útrobách koča. „Nezbláznil si sa, ani nič podobné. Aj ja ich vidím.“

„Naozaj?“ zúfalo sa spýtal Harry a otočil sa k Lune. V jej veľkých striebristých očiach videl odraz koni s netopierími krídlami.

„Áno. Videla som ich, už keď som sem prišla po prvý raz. Vždy ťahali koče. Neboj sa. Si rovnako normálny ako ja.“

Slabo sa usmiala a vliezla do zatuchnutého koča za Ronom. Harry ju nie celkom presvedčený nasledoval.

11 Nová pieseň Triediaceho klobúka

Harry nechcel ostatným povedať, že on a Luna majú rovnaké halucinácie, ak je to naozaj halucinácia, a tak keď si sadol do koča a zabuchol za sebou dvere, kone viac nespomenul. Napriek tomu cestou sledoval ich siluety pohybujúce sa za oknom.

„Všetci ste videli Grumplovú?“ spýtala sa Ginny. „Prečo sa vrátila? Hagrid predsa nemohol odísť?“

„Mňa jeho odchod celkom poteší,“ vyhlásila Luna, „nie je dobrý učiteľ.“

„Ale je!“ nahnevane sa na ňu oborili Harry, Ron a Ginny.

Harry zazeral na Hermionu. Odkašľala si a rýchlo sa pridala: „Ehm… je… veľmi dobrý.“

„Nám v Bystrohlave sa zdá trochu smiešny,“ pokračovala Luna neohrozene.

„Tak máte mizerný zmysel pre humor,“ odsekol Ron, vtom kolesá pod nimi zaškrípali a pohli sa.

Zdalo sa, že Luny sa Ronova bezočivosť ani najmenej nedotkla, naopak, dlho naňho iba hľadela, akoby bol nejaký zaujímavý televízny program.