Šum rozhovorov vo Veľkej sieni ihneď stíchol. Prváci sa zoradili pred profesorským stolom otočení k ostatným študentom a profesorka McGonagallová opatrne postavila stolček pred nich a potom ustúpila.
Bledé tváre prvákov svietili vo svetle sviečok. Malý chlapec na prostriedku radu vyzeral, akoby sa triasol. Harry si letmo spomenul, aký bol zdesený, keď tam on sám takto stál a čakal na neznámu skúšku, ktorá určí, do ktorej fakulty patrí.
Celá škola čakala so zatajeným dychom. Potom sa trhlina pri okraji klobúka otvorila ako veľké ústa a Triediaci klobúk začal spievať: