Harry Potter a Fénixov rád

To je rozhodne pravda, pomyslel si Harry; v učení nie je o nič lepší od Rona. Ale čo mimo vyučovania? Čo tie dobrodružstvá, ktoré s Ronom a Hermionou prežili, odkedy sú na Rokforte, často riskujúc viac než len vylúčenie?

No Ron a Hermiona boli väčšinou so mnou, odpovedal hlas v Harryho hlave.

Nie stále, škriepil sa Harry sám so sebou. Nebojovali so mnou proti Quirrellovi. Nerozdali si to s Tomom Riddlom a baziliskom. Nezbavili sa všetkých tých dementorov v tú noc, keď utiekol Sirius. Neboli so mnou na cintoríne, keď sa vrátil Voldemort…

A znovu v ňom narastal pocit krivdy, rovnaký ako v ten večer, keď sem prišiel. Rozhodne som urobil viac, rozhorčene si pomyslel Harry. Urobil som viac ako oni dvaja!

Ale možno, spravodlivo povedal hlások, možno Dumbledore nevyberá prefektov podľa toho, či sa ocitnú v množstve nebezpečných situácií… možno ich vyberá podľa iných kritérií. Ron musí mať niečo, čo ty nemáš…

Harry otvoril oči a pomedzi prsty hľadel na pazúrovité nohy skrine a spomenul si, čo povedal Fred: ‚Nikto, kto to má v hlave v poriadku, by Rona nevymenoval za prefekta.‘

Harry vyprskol smiechom. Vzápätí sa hnusil sám sebe.

Ron nežiadal Dumbledora, aby mu dal odznak prefekta. Ron za to nemôže. A bude on, Ronov najlepší priateľ, mrzutý, lebo on odznak nemá, bude sa Ronovi spolu s dvojčatami smiať za chrbtom, pokazí Ronovi prvé víťazstvo nad ním?

Vtedy Harry na schodoch znova počul Ronove kroky. Vstal, napravil si okuliare a vyčaril na tvári úsmev.

„Len-len som ju chytil!“ oznamoval Ron šťastne vo dverách. „Sľúbila, že ak bude môcť, kúpi mi Ometlo.“

„Super,“ odobril mu to Harry a odľahlo mu, keď zistil, že jeho hlas už neznie tak hrubo. „Počuj, Ron… je to fajn, kamarát.“

Z Ronovej tváre zmizol úsmev.

„Nikdy by som si nebol pomyslel, že to budem ja!“ krútil hlavou. „Myslel som si, že prefektom budeš ty.“

„Nie, ja som spôsobil kopu problémov,“ povedal Harry ako predtým Fred.

„Áno, asi áno… no, radšej by sme si mali pobaliť kufre, nie?“

Bolo čudné, ako sa im veci od príchodu roztrúsili po celom dome Trvalo im skoro celé popoludnie, kým si pozbierali knihy a veci a nastrkali ich zase do školských kufrov. Harry všimol, že Ron stále prekladá prefektský odznak z jedného miesta na druhé – najprv si ho položil na nočný stolík, po si ho vložil do vrecka džínsov, o chvíľu ho vytiahol a uložil poskladané habity, akoby chcel vidieť, ako sa tá červená má na čiernej. Až keď ta prišli Fred s Georgeom a navrhli mu, že ho čarami nastálo pripevnia na čelo, opatrne ho zabalil hnedých ponožiek a zamkol do kufra.

Pani Weasleyová sa okolo šiestej vrátila zo Šikmej uličky s nákladom kníh a niesla aj dlhý balík v hrubom hnedom papieri, ktorý si Ron od nej s túžobným povzdychom vzal.

„Teraz ho už neodbaľuj, chystá sa večera a chcem, aby ste všetci prišli dolu,“ povedala, no len čo vytiahla päty, Ron ako posadnutý roztrhol papier a s nadšeným výrazom na tvári si centimeter po centimetri prezeral novú metlu.

Dolu v suteréne pani Weasleyová zavesila nad plný stôl šarlátovočervený transparent s nápisom:

BLAHOŽELÁME NOVÝM PREFEKTOM

– RONOVI A HERMIONE!

V takej dobrej nálade ju Harry za celé prázdniny nevidel.

„Myslela som, že si usporiadame malú oslavu, nielen obyčajnú večeru,“ povedala Harrymu, Ronovi, Hermione, Fredovi, Georgeovi a Ginny, keď vošli do kuchyne. „Otec a Bill sú už na ceste, Ron. Obom som poslala sovy a sú nadšení,“ dodala so žiarivým úsmevom.

Fred prevrát il o či.

Sirius, Lupin, Tonksová a Kingsley Shacklebolt už boli tam a Divooký Moody ťažkým krokom vošiel dnu, práve keď si Harry bral ďatelinové pivo.

„Och, Alastor, aká som rada, že ste tu,“ veselo ho privítala pani Weasleyová, len čo si zložil cestovný plášť. „Už dávno sme vás chceli požiadať – mohli by ste sa pozrieť na písací stôl v salóne a povedať nám, čo je v ňom? Nechceli sme ho otvoriť, čo keď tam bude niečo odporné?“

„Samozrejme, Molly.“

Moodyho oceľovomodré oko sa otočilo nahor a uprene hľadelo cez strop kuchyne.

„Salón,“ hundral si a zrenička sa mu zúžila. „Stôl v kúte. Áno, vidím… áno, je to určite prízrak… mám ísť hore a odstrániť ho, Molly?“

„Nie, nie, urobím to sama, ale neskôr. Vlastne teraz tak trochu oslavujeme…“ Ukázala na červený transparent. „Štvrtý prefekt v rodine!“ nadchýnala sa a postrapatila Ronovi vlasy.

„Prefekt, há?“ zavrčal Moody, uprel normálne oko na Rona a magické sa otočilo a hľadelo nabok. Harry mal veľmi nepríjemný pocit, že skúma jeho a posunul sa k Siriusovi a Lupinovi.