Harry Potter a Fénixov rád

„Sirius, on to nemá v hlave v poriadku,“ obhajovala ho Hermiona. „Myslím, že si neuvedomuje, že ho počujeme.“

„Bol pridlho sám,“ vysvetľoval Sirius, „prijímal bláznivé príkazy od matkinho portrétu a zhováral sa sám so sebou, ale vždy to bol malý mizerný…“

„Keby ste ho len mohli oslobodiť,“ s nádejou navrhovala Hermiona, „možno…“

„Nemôžeme ho oslobodiť, vie o ráde priveľa,“ uzavrel Sirius stručne. „A okrem toho, ten šok by ho zabil. Navrhni mu, aby z tohto domu odišiel, a uvidíš, ako to prijme.“

Sirius prešiel po izbe k veľkému gobelínu na stene, ktorý sa Kreacher pokúsil zachrániť. Harry a ostatní šli za ním.

Zrejme veľmi starý gobelín bol vyblednutý a vyzeral, akoby ho miestami ohlodali černožienky. Napriek tomu zlatá niť, ktorou bol vyšívaný, sa leskla dostatočne jasne, aby videli (pokiaľ to Harry vedel odhadnúť) rozvetvený rodokmeň rodiny až od stredoveku. Celkom navrchu svietilo vyšité veľkými písmenami:

Urodzený a starobylý rod Blackovcov „Tojours pur“

„Ty tu nie si!“ skonštatoval Harry, keď si prezrel spodok gobelínu.

„Kedysi som tam bol,“ odvetil Sirius a ukázal na malú okrúhlu vypálenú dieru akoby od horiacej cigarety. „Moja drahá mamička ma vypálila po úteku z domu – Kreacher si tú historku s obľubou rozpráva popod nos.“

„Ty si utiekol z domu?“

„Asi v šestnástich,“ povedal Sirius. „Už som toho mal dosť.“

„Kam si išiel?“ Harry nespúšťal z neho oči.

„Do domu tvojho otca,“ odvetil Sirius. „Tvoji starí rodičia zachovali naozaj pekne, takmer ako keby ma adoptovali svojho druhého syna. Áno, cez prázdniny som býval tvojho otca a v sedemnástich som si kúpil vlastný dom. Strýko Alphard mi zanechal slušnú kôpku zlata – aj jeho odtiaľto odstránili, asi preto – skrátka, odvtedy som sa o seba staral sám. Ale v nedeľu som vždy chodieval na obed k Potterovcom.“

„Ale… prečo si…?“

„Odišiel?“ Sirius sa trpko usmial a prstami si prehrabal dlhé neupravené vlasy. „Lebo som ich všetkých nenávidel – svojich rodičov posadnutých čistou krvou a presvedčených, že byť Blackom je niečo, ako mať kráľovskú krv… i brata, takého prostoduchého, že im veril… to je on.“

Sirius ďobol prstom naspodok rodokmeňa, kde bolo meno Regulus Black. Po dátume narodenia nasledoval dátum smrti (asi pred pätnástimi rokmi).

„Bol odo mňa mladší,“ povedal Sirius, „a oveľa lepší syn, čo mi ustavične vyhadzovali na oči.“

„Ale zomrel,“ podotkol Harry.

„Áno. Hlupák… pridal sa k smrťožrútom.“

„To nemyslíš vážne!“

„Ale no tak, Harry, veď si v tomto dome videl toho už dosť, aby ti bolo jasné, k akým čarodejníkom patrila moja rodina,“ podráždene zareagoval Sirius.

„Boli… aj tvoji rodičia boli smrťožrúti?“

„Nie, nie, ale ver mi, podľa nich bola Voldemortova myšlienka správna, boli za očistenie čarodejníckej rasy od tých, čo sa narodili v muklovských rodinách, chceli, aby všetko nahradili čistokrvní. Neboli sami, bolo dosť takých, čo si mysleli, že Voldemort má o všeličom správnu predstavu, kým neukázal svoju pravú tvár… zľakli sa, keď zistili, čo sa chystá urobiť, keď sa dostane k moci. Ale stavím sa, že moji rodičia považovali spočiatku Regulusa za hrdinu, keď sa k nemu pridal.“

„Zabil ho auror?“ opatrne sa spýtal Harry.

„Och, nie. Zabil ho Voldemort. Či skôr odstránili ho na Voldemortov rozkaz, pochybujem, že by Regulus bol taký dôležitý, aby ho zabil Voldemort osobne. Podľa toho, čo som sa dozvedel po jeho smrti, dostal sa medzi nich a potom, keď zistil, čo od neho žiadajú, spanikáril a pokúsil sa vycúvať. Lenže buď im slúžiš do smrti, alebo zomrieš.“

„Obed,“ ohlásila pani Weasleyová.

Držala prútik vysoko pred sebou a na jeho končeku udržiavala obrovský podnos plný obložených chlebíčkov a koláčov. Tvár mala celú červenú a bolo vidieť, že je nahnevaná. Všetci zamierili k nej, lebo už boli hladní, iba Harry zostal pri Siriusovi, ktorý sa naklonil ku gobelínu.

„Už roky som si ho neprezeral. Tuto je Phineas Nigellus… môj pra-prastarý otec, vidíš?… najmenej obľúbený riaditeľ, akého Rokfort kedy mal… a Araminta Mehflua… sesternica mojej matky… pokúšala sa na ministerstve presadiť legalizáciu lovu muklov… a drahá teta Elladora… to ona založila rodinnú tradíciu, podľa ktorej domácim škriatkom odseknú hlavu, keď už sú pristarí a neunesú podnos s čajom… samozrejme, vždy keď z našej rodiny vzišiel niekto aspoň trochu slušný, vydedili ho. Vidím, že ani Tonksová tu nie je. Možno preto od nej Kreacher neprijíma rozkazy -mal by urobiť všetko, o čo ho člen rodiny požiada…“

„Vy ste s Tonksovou príbuzní?“ prekvapene sa ho spýtal Harry.

„Áno, jej mama Andromeda bola moja obľúbená sesternica,“ vysvetlil Sirius a pozorne si prezeral gobelín. „Nie, ani Andromeda tu nie je, pozri…“

Ukázal na ďalšie vypálené miesto medzi dvoma menami -Bellatrix a Narcissa.

„Andromedine sestry sú tu stále, lebo uzavreli skvelé manželstvá s čistokrvnými čarodejníkmi, ale Andromeda sa vydala za čarodejníka z muklovskej rodiny, za Teda Tonksa,“