Harry Potter a Fénixov rád

„To nič,“ so záujmom si prezrel ruku a potom po nej poklopkal prútikom, aby vrátil pokožku do pôvodného stavu „musí v tom byť prášok z muchotrávky.“

Odhodil škatuľku do vreca na odpadky a Harry videl, ako si George neskôr opatrne obalil ruku handrou a potajomky si šuchol škatuľku do vrecka už plného černožienok.

Našli strieborný nástroj odpudivého vzhľadu pripomínajúci pinzetu s viacerými ramenami. Rozbehol sa Harrymu po ruke ako nejaký pavúk, a keď ho chytil, pokúsil sa mu precviknúť kožu. Sirius ho schmatol a tresol ťažkou knihou s názvom Urodzenosť od prírody: čarodejnícka genealógia. Objavili aj hudobnú skrinku, a keď ju natiahli, vydávala trochu podozrivý zvonivý zvuk a zrazu všetci zistili, že sú čudne slabí a ospanliví, až kým Ginny nezišlo na um skrinku zabuchnúť; ďalej ťažký medailón, ktorý nikto nevedel otvoriť, niekoľko starodávnych pečatí a v zaprášenej škatuľke Merlinov rad prvej triedy, ktorý dostal Siriusov starý otec za „služby ministerstvu.“

„Znamená to, že im dal kopy zlata,“ vysvetlil Sirius pohŕdavo a odhodil medailu do vreca s odpadkami.

Kreacher sa niekoľko ráz prikradol do izby, pokúšal sa prepašovať nejaké predmety pod svojou utierkou a hundral si strašné kliatby zakaždým, keď ho prichytili. Keď mu Sirius vykrútil z ruky veľký zlatý prsteň s erbom Blackovcov, Kreacher sa od zlosti rozplakal a potichu vzlykajúc vyšiel z izby, pritom nadával Siriusovi tak, ako Harry ešte nikoho nepočul.

„Bol otcov,“ vysvetlil Sirius a hodil prsteň do vreca. „Jemu Kreacher nebol až taký oddaný ako matke, ale minulý týždeň som ho prichytil, ako napriek tomu objíma otcove staré nohavice.“

Nasledujúcich niekoľko dní ich pani Weasleyová zamestnala naplno. Trvalo tri dni, kým dekontaminovali salón. Napokon jediné nežiaduce veci, ktoré tam zostali, bol gobelín s rodokmeňom Blackovcov, odolávajúci všetkým pokusom odstrániť ho zo steny, a hrkotajúci písací stôl. Moody sa zatiaľ v hlavnom stane nezastavil, a tak si neboli istí, čo je vnútri.

Zo salóna sa presunuli do jedálne na prízemí. Tu na nich striehli v sekretári pavúky veľké ako tanieriky (Ron si urýchlene vyšiel uvariť čaj a vrátil sa až po hodine a pol). Porcelán s erbom a mottom Blackovcov Sirius bez mihnutia okom nahádzal do vreca a rovnaký osud postihol aj staré fotografie zasklené v zájdených strieborných rámčekoch. Osoby na nich škrekľavo pišťali, keď sa rozbíjalo sklo.

Snape možno nazýval ich prácu upratovaním, ale podľa Harryho mienky to bola skutočná vojna s domom, ktorý s výdatnou Kreacherovou podporou a pomocou bojoval veľmi úporne. Domáci škriatok sa zjavoval vždy, keď sa niekde zhromaždili, a jeho hundranie bolo čoraz urážlivejšie a pokúšal sa vyslobodiť z vreca s odpadkami čokoľvek. Sirius zašiel tak ďaleko, že mu pohrozil kusom odevu, ale Kreacher mu povedal, pričom naňho uprene hľadel vodnatými očami: „Pán musí robiť, čo si pán želá,“ potom sa však otočil a veľmi nahlas hundral, „ale Kreachera pán neodoženie, to nie, lebo Kreacher vie, čo majú za lubom, ó, áno, chystá sprisahanie proti Temnému pánovi, áno, s týmito humusákmi, zradcami a spodinou…“

Nato Sirius, ignorujúc Hermionine protesty, chytil Kreachera zozadu za utierku a doslovne ho vyhodil z izby.

Zvonček pri dverách sa ozýval niekoľkokrát denne, čo bol signál pre Siriusovu matku, aby začala škriekať, a pre Harryho a ostatných, aby sa pokúsili načúvať, s čím prišiel návštevník, hoci z krátkych útržkov rozhovorov sa toho dozvedeli iba veľmi málo, lebo pani Weasleyová ich zakaždým nahnala do roboty. Snape sa v dome ukázal niekoľkokrát a Harrymu odľahlo, že sa nikdy nestretli zoči-voči. Zazrel učiteľku transfigurácie profesorku McGonagallovú, tá v muklovských šatách a kabáte vyzerala veľmi nezvyčajne a zdalo sa, že ani ona sa nemôže zdržať dlhšie. Niekedy však návštevníci zostali a pomáhali im. Tonksová sa k nim pripojila v ono pamätné popoludnie, keď prichytili vražedného záhrobného ducha, ako striehne v záchode na poschodí, a Lupin, ktorý síce býval so Siriusom, no vždy na dlhší čas odchádzal vykonávať nejakú záhadnú prácu pre rád, im pomohol opraviť hodiny, ktoré mali nepríjemný zvyk strieľať do okoloidúcich ťažké skrutky. Mundungus si to trochu napravil u pani Weasleyovej, lebo zachránil Rona zo zovretia starodávneho fialového habitu, ktorý sa ho pokúsil zaškrtiť, keď ho vyťahoval zo skrine.