Harry Potter a Fénixov rád

Okrem špinavej utierky uviazanej na bokoch bol celkom nahý. Zdalo sa, že je veľmi starý. Kožu akoby mal niekoľkokrát väčšiu než telo a hoci bol plešatý ako všetci domáci škriatkovia, z veľkých netopierích uší mu vyrastali chumáče bielych chlpov. Sivé vodnaté oči mal podliate krvou a jeho veľký nos pripomínal rypák.

Škriatok si Harryho a ostatných absolútne nevšímal. Správal sa, akoby ich nevidel, zhrbený pomaly a tvrdohlavo šuchtavým krokom kráčal na druhý koniec izby a stále si pritom hlbokým zachrípnutým hlasom niečo hundral.

„… smrdí ako stoka a cítiť z neho kriminál, ale ona nie je o nič lepšia, protivná stará zradkyňa, a tí jej fagani špinia dom mojej panej, och, chuderka pani, keby vedela, akú zberbu pustili do jej domu, čo by len povedala starému Kreacherovi, och, hanba, humusáci a vlkolaci, zradcovia a zlodeji, čo už len chudák Kreacher môže urobiť…“

„Ahoj, Kreacher,“ nahlas ho pozdravil Fred a zabuchol dvere.

Domáci škriatok znehybnel, prestal hundrať a veľmi výrazne, ale veľmi nepresvedčivo sa strhol akože od prekvapenia.

„Kreacher nevidel mladého pána,“ povedal, otočil sa a uklonil sa Fredovi. Potom s pohľadom upretým na koberec celkom počuteľne dodal: „Odporný fagan toho zradcu.“

„Prosím?“ ozval sa George. „To posledné som nezachytil.“

„Kreacher nič nepovedal,“ tvrdil škriatok, uklonil sa Georgeovi a celkom jasne dodal: „a jeho dvojča – odporné beštie!“

Harry nevedel, či sa má smiať, alebo čo. Škriatok si všetkých zlovestne premeral a očividne presvedčený, že ho nepočujú, ďalej si mrmlal.

„… a tá humusáčka si tam stojí drzo ako opica, och, keby to moja pani vedela, och, ako by plakala, a je tu aj nejaký nový chlapec. Kreacher nepozná jeho meno. Čo tu robí? Kreacher nevie…“

„Toto je Harry, Kreacher,“ ohľaduplne ho oboznámila Hermiona. „Harry Potter.“

Kreacher vyvalil vodnaté oči a hundral si rýchlejšie a zlovestnejšie než predtým.

„Tá humusáčka sa rozpráva s Kreacherom, akoby bola moja priateľka. Keby pani videla Kreachera v takej spoločnosti, och, čo by len povedala…“

„Nevolaj ju humusáčka!“ vyhŕkli Ron a Ginny naraz veľmi nahnevane.

„Na tom nezáleží,“ zašepkala Hermiona, „nemá zdravý rozum, nevie, čo ho…“

„Neklam samu seba, Hermiona, on presne vie, čo hovorí,“ povedal Fred a premeriaval si Kreachera s veľkou nevôľou.

Kreacher si stále hundral a nespúšťal z Harryho oči.

„Je to pravda? Toto je Harry Potter? Kreacher vidí jazvu, musí to byť pravda, to je ten chlapec, čo zastavil Temného pána, Kreacher by bol zvedavý ako…“

„Aj my, Kreacher,“ povedal Fred.

„Čo vlastne chceš?“ spýtal sa George.

Kreacherove veľké oči sa obrátili k Georgeovi.

„Kreacher upratuje,“ odpovedal vyhýbavo.

„Tomu sa tak dá veriť,“ ozvalo sa spoza Harryho.

Sirius sa vrátil a zo dverí sa mračil na domáceho škriatka. Hluk v predsieni utíchol, možno sa pani Weasleyová a Mundungus prešli hádať dolu do kuchyne. Len čo Kreacher zbadal Siriusa, hneď sa smiešne hlboko uklonil, až si rypákovitý nos prilepil o dlážku.

„Postav sa rovno,“ netrpezlivo sa naňho oboril Sirius. „Tak čo máš za lubom?“

„Kreacher upratuje,“ opakoval škriatok. „Kreacher žije, aby slúžil pánu domu urodzeného rodu Blackovcov…“

„A dom je čoraz neurodzenejší, je tu špina,“ odsekol Sirius.

„Pán vždy rád žartoval,“ zľahčil Siriusove výčitky Kreacher, znova sa ukláňajúc, a potichu pokračoval: „Pán bol vždy odporný nevďačný darebák, ktorý zlomil svojej matke srdce…“

„Moja matka nemala srdce, Kreacher,“ zdôraznil Sirius. „Ju udržiavala pri živote číra nenávisť.“

Kreacher sa uklonil znova.

„Ako pán povie,“ zahundral zlostne. „Pán nie je hoden ani utrieť blato z topánok svojej matky, och, chudera moja pani, čo by povedala, keby vedela, že Kreacher mu slúži, ako by ho nenávidela, aká by bola sklamaná…“

„Pýtal som sa ťa, čo máš za lubom,“ chladne opakoval Sirius. „Zakaždým, keď sa ukážeš, predstieraš, že upratuješ, no vždy niečo ukradneš a odnesieš si to do svojej izby, aby sme to nemohli vyhodiť…“

„Kreacher by v pánovom dome nič nepreniesol z miesta, kde to patrí,“ odporoval škriatok urazene a veľmi rýchlo zahundral: „Pani by Kreacherovi nikdy neodpustila, keby ten gobelín vyhodili. Sedem storočí bol v rodine, Kreacher ho musí zachrániť. Kreacher nedovolí pánovi a tým zradcom a faganom, aby ho zničili…“

„Myslel som si to,“ pokýval Sirius hlavou a pohŕdavo pozrel na protiľahlú stenu. „Určite aj ten zakliala trvanlivým lepidlom k stene, o tom nepochybujem, ale ak sa ho budem môcť zbaviť, tak to určite urobím. A teraz choď preč, Kreacher.“

Zdalo sa, že Kreacher sa neodváži neposlúchnuť priamy rozkaz, no keď šuchtavo prechádzal popri Siriusovi, vrhol naňho pohľad plný najhlbšej nenávisti a hundral celou cestou z izby.

„...vráti sa z Azkabanu a komanduje Kreachera. Čo by povedala pani, keby dom videla teraz, aká spodina v ňom býva, ako vyhadzujú jej poklady. Prisahala, že to nie je jej syn, a on sa vrátil a vraj je to vrah…“

„Len si ešte niečo zamrmli a naozaj budem vrah!“ podráždene vyhlásil Sirius a zatresol za škriatkom dvere.