Harry Potter a Fénixov rád

Jedna z mohutných obrových rúk sa načiahla dolu. Hermiona zvreskla, rozbehla sa dozadu, ale po pár krokoch sa potkla a spadla. Harry, teraz bez prútika, bol pripravený mlátiť, kopať, hrýzť alebo čokoľvek iné, no ruka sa preniesla k nemu a zrazila pritom z nôh snehobieleho kentaura.

Na to kentauri čakali – Grawpove vystreté prsty boli ani nie pol metra od Harryho, keď vzduchom na obra letelo päťdesiat šípov, zasypalo jeho obrovskú tvár, zavyl od bolesti a zlosti, vystrel sa, obrovskými rukami si šúchal tvár a lámal násady šípov, ale tým sa mu ich špičky zabárali hlbšie.

Jačal a dupotal obrovskými chodidlami a kentauri sa rozpŕchli na všetky strany. Harryho oprskali kvapky Grawpovej krvi, veľké ako okruhliaky, zdvihol Hermionu zo zeme a obaja bežali, ako najrýchlejšie vedeli, do úkrytu medzi stromy. Keď sa obzreli, Grawp naslepo chniapal po kentauroch, po tvári mu stekala krv a kentauri zmätene ustupovali, cválali preč pomedzi stromy na druhej strane čistiny. Harry a Hermiona hľadeli, ako Grawp ešte raz zreval od zlosti a vrhol sa za nimi, cestou vytrhávajúc stromy.

„Och, nie,“ Hermiona sa tak strašne triasla, až sa jej podlomili kolená. „Och, to bolo hrozné. A mohol ich všetkých zabiť.“

„To ma až tak netrápi,“ trpko poznamenal Harry.

Cválajúcich kentaurov a tackajúceho sa obra bolo počuť čoraz slabšie. Harryho znova silno zabolela jazva a zaplavil ho strach.

Stratili toľko času – od zachránenia Siriusa boli ešte ďalej než vtedy, keď mal tú vidinu. Nielenže sa Harrymu podarilo prísť o prútik, ale navyše aj uviazli uprostred Zakázaného lesa bez akéhokoľvek dopravného prostriedku.

„Šikovný plán,“ zavrčal na Hermionu, lebo si musel uľaviť od zlosti. „Naozaj šikovný plán. Kam pôjdeme teraz?“

„Musíme sa vrátiť do hradu,“ nesmelo povedala Hermiona.

„Ale kým ta prídeme, Sirius už asi bude mŕtvy!“ zavrčal Harry a zlostne kopol do najbližšieho stromu. Nad ním sa ozval piskľavý džavot, a keď pozrel hore, uvidel nahnevaného stromostrážcu, ako naňho máva dlhými konárikovitými prstami.

„Ale bez prútikov nemôžeme robiť nič,“ beznádejne povedala Hermiona a dvíhala sa. „Mimochodom, Harry, ako sa vlastne chceš dostať do Londýna?“

„Áno, práve sme nad tým rozmýšľali,“ ozval sa spoza nich známy hlas.

Harry a Hermiona sa inštinktívne pritisli k sebe a nakúkali medzi stromy. Zjavil sa Ron a za ním sa ponáhľali Ginny, Neville a Luna. Všetci vyzerali trochu unavene, Ginny mala na líci niekoľko škrabancov, Nevillovi nad pravým okom napuchla veľká fialová hrča, Ronovi pera krvácala ešte horšie než predtým – ale všetci sa tvárili, akoby boli so sebou veľmi spokojní.

„Tak,“ povedal Ron, odhrnul nízko visiaci konár a vytiahol Harryho prútik, „máte nejaké nápady?“

„Ako ste utiekli?“ prekvapene sa spýtal Harry a vzal si od Rona prútik.

„Zopár omračovacích zaklínadiel, jedno odzbrojovacie a Nevillovi sa vydarilo jedno skvelé zabraňovacie,“ oznamoval Ron nenútene a podával prútik aj Hermione. „Ale Ginny bola najlepšia, dostala Malfoya – vyčarila strašidelného netopiera – bolo to úžasné, celú tvár mal pokrytú takými veľkými ovisnutými lalokmi. No, skrátka, videli sme cez okno, že idete do Zakázaného lesa, a išli sme za vami. Čo ste urobili s Umbridgeovou?“

„Odnieslo ju stádo kentaurov,“ povedal Harry.

„A vás tu nechali len tak?“ prekvapene sa spýtala Ginny.

„Nie, odohnal ich Grawp,“ vysvetľoval Harry.

„Kto je Grawp?“ so záujmom sa spýtala Luna.

„Hagridov mladší brat,“ ihneď odvetil Ron. „Ale to je teraz jedno. Harry, čo si zistil v ohni? Dostal Veď-Vieš-Kto Siriusa alebo…“

„Áno,“ povedal Harry a jazva ho zase zabolela, „ale som si istý, že Sirius ešte žije, lenže neviem, ako sa ta dostaneme.“

„No tak tam musíme letieť, nie?“ povedala Luna takmer vecným tónom, akým ju Harry ešte nikdy nepočul hovoriť.

„Dobre,“ podráždene sa na ňu oboril. „V prvom rade my nebudeme robiť nič, ak do toho rátaš aj seba, a po druhé, Ron je tu jediný, komu nestráži metlu bezpečnostný troll, takže…“

„Ja mám metlu!“ ohlásila sa Ginny.

„Áno, ale ty nejdeš,“ nahnevane ju zarazil Ron.

„Prepáč, ale mne záleží na Siriusovom osude rovnako ako tebe!“ Ginny vytrčila bradu a odrazu sa veľmi podobala na Freda s Georgeom.

„Si priveľmi…“ začal Harry, ale Ginny prudko zareagovala: „Som o tri roky staršia, než si bol ty, keď si bojoval s Veď-Vieš-Kým o Kameň mudrcov, a vďaka mne zostal Malfoy trčať v Umbridgetkinej kancelárii s útočnými obrovskými lietajúcimi príšerami…“

„Áno, ale…“

„My všetci sme boli spolu v DA,“ ticho sa ozval Neville. „Išlo predsa o boj proti Veď-Viete-Komu, nie? A toto je naša prvá príležitosť urobiť niečo naozajstné – alebo to všetko bola iba hra?“

„Nie… samozrejme, nie…“ netrpezlivo sa ohradil Harry.

„Tak potom by sme mali ísť aj my,“ jednoducho povedal Neville. „Chceme pomôcť.“

„Presne tak,“ pridala sa Luna a šťastne sa usmievala.

Harryho pohľad sa stretol s Ronovým. Vedel, že Ron si myslí presne to, čo on: keby si mohol okrem seba, Rona a Hermiony vybrať nejakých členov DA na pokus o záchrana Siriusa, nevybral by si Ginny, Nevilla ani Lunu.