Harry Potter a Fénixov rád

„Je to veľmi hlboko?“ spýtala sa, keď sa jej habit roztrhol na ostružine.

„Ó, áno,“ odpovedala Hermiona, „je to dobre skryté.“

V Harrym rástla zlá predtucha. Hermiona nešla po chodníku, po ktorom išli na návštevu za Grawpom, ale vykročila tadiaľ, kadiaľ sa on pred tromi rokmi predieral do brlohu obludy Aragoga. Hermiona s ním vtedy nebola a pochyboval, či tuší, aké nebezpečenstvo ich čaká na konci.

„Ech… si si istá, že je to tadiaľto?“ spýtal sa jej veľavýznamne.

„Áno,“ odvetila tvrdohlavo a stúpala tak, že všetko pukotalo, a podľa Harryho robila zbytočný hluk. Za ňou sa Umbridgeová potkla o spadnutý mladý stromček. Ani jeden z nich nezastal, aby jej pomohol vstať. Hermiona iba kráčala ďalej a nahlas zavolala ponad plece: „Je to ešte kúsok hlbšie!“

„Hermiona, buď potichšie,“ hundral Harry a ponáhľal sa, aby ju dohonil. „Hocikto môže načúvať…“

„Chcem, aby nás počuli,“ odvetila šeptom, keď sa Umbridgeová hlučne rútila za nimi. „Uvidíš…“

Zdalo sa, že už kráčajú dosť dlho, až znova prenikli tak hlboko do lesa, že husté koruny stromov neprepúšťali svetlo. Harry mal rovnaký pocit ako minule, akoby ich sledovali neviditeľné oči.

„Ešte je to ďaleko?“ nahnevane sa spoza nich ozvala Umbridgeová.

„Už to nie je ďaleko!“ zakričala Hermiona na tmavej vlhkej čistine. „Už len kúsok…“

Zrazu vzduchom preletel šíp a s hrozivým zadunením sa zabodol do stromu nad jej hlavou. Všade sa rozliehal dupot kopýt. Harry cítil, ako sa celá zem v Zakázanom lese chveje. Umbridgeová slabo vykríkla a strčila ho pred seba ako štít.

Harry sa jej vykrútil a otočil sa. Zo všetkých strán ich obkľučovalo asi päťdesiat kentaurov so zdvihnutými a natiahnutými lukmi a mierili na Harryho, Hermionu a Umbridgeovú. Všetci traja pomaly cúvali do stredu čistiny a Umbridgeová čudne skučala od strachu. Harry úkosom pozrel na Hermionu. Na tvári mala víťazoslávny úsmev.

„Kto ste?“ spýtal sa hlas.

Harry pozrel vľavo. Kentaur Magorian s gaštanovým telom kráčal z kruhu k nim. Aj on tak ako ostatní držal luk pripravený. Vpravo od Harryho Umbridgeová stále skučala a prútik, ktorým mierila na blížiaceho sa kentaura, sa jej silno triasol.

„Pýtal som sa, kto ste, človek?“ drsne povedal Magorian.

„Som Dolores Umbridgeová!“ vysokým vyplašeným hlasom odpovedala Umbridgeová. „Prvá námestníčka ministra mágie a riaditeľka a vrchná inkvizítorka Rokfortu!“

„Vy ste z Ministerstva mágie?“ spýtal sa Magorian a mnohí kentauri sa v kruhu nepokojne pohli.

„Presne tak!“ odvetila Umbridgeová ešte tenším hlasom „tak si dávajte dobrý pozor! Podľa zákonov ustanovených Oddelením pre riadenie a kontrolu čarovných tvorov akýkoľvek útok krížencov, ako ste vy, na človeka…“

„Ako si nás to nazvala?“ vykríkol čierny kentaur s divým výzorom, v ktorom Harry spoznal Banea. Naokolo bolo počuť nahnevané hundranie a napínanie tetív.

„Nehovorte im tak!“ zlostne ju zahriakla Hermiona, ale Umbridgeová akoby ju nepočula. Stále mierila trasúcim sa prútikom na Magoriana a pokračovala: „Zákon pätnásť B jasne uvádza, že akýkoľvek útok čarovného tvora, ktorý je považovaný za bytosť s takmer ľudskou inteligenciou, a preto je zodpovedný za svoje konanie…“

„Takmer ľudskou inteligenciou?“ opakoval Magorian, pričom Bane a ostatní zrevali od zlosti a hrabali kopytami. „To je veľká urážka, človek! Naša inteligencia našťastie ďaleko prekonáva vašu.“

„Čo robíte v našom lese?“ zreval sivý kentaur s krutou tvárou, ktorého Harry a Hermiona videli pri poslednej návšteve v Zakázanom lese. „Prečo ste tu?“

„Vo vašom lese?“ Umbridgeová sa teraz triasla nielen od strachu, ale zdalo sa, že aj od rozhorčenia. „Chcela by som vám pripomenúť, že tu žijete iba preto, lebo Ministerstvo mágie vám vyhradilo isté oblasti…“

Šíp jej preletel tak blízko hlavy, že sa zachytil v jej myšacích vlasoch, zvreskla, až to trhalo uši, a rukami si chytila hlavu, zatiaľ čo niektorí kentauri súhlasne revali a ostatní sa chrapľavo smiali. Ich divý erdžavý smiech sa hlasno ozýval v šere čistiny a pohľad na hrabúce kopytá bol skľučujúci.

„Čí je to les, človek?“ zreval Bane.

„Vy špinaví bastardi!“ vrieskala Umbridgeová a rukami sa držala za hlavu. „Beštie! Neovládateľné zvery!“

„Buďte ticho!“ skríkla Hermiona, ale už bolo neskoro -Umbridgeová zamierila prútikom na Magoriana a vykríkla: „Uväzniť!“

Vzduchom preleteli povrazy hrubé ako hady, pevne sa ovinuli okolo kentaurovej hrude a spútali mu ruky. Zúrivo vykríkol, postavil sa na zadné a pokúšal sa vyslobodiť, zatiaľ čo ostatní kentauri vyrazili.

Harry schytil Hermionu, stiahol ju tvárou k zemi a na chvíľu ho premkla hrôza, keď okolo neho dupotali kopytá, ale kentauri ich preskakovali a revali, hučali od zúrivosti.

„Nieee!“ počuli Umbridgeovej výkrik. „Nieee… som prvá námestníčka… nemôžete! Pustite ma, vy zvery… nieee!“