Harry Potter a Fénixov rád

„Máme všetkých,“ oznamoval Warrington a surovo sotil Rona do miestnosti. „Tento,“ tučným prstom strčil do Nevilla, „mi chcel zabrániť chytiť túto,“ ukazoval na Ginny. Tá sa práve pokúšala kopnúť do holene veľkú Slizolinčanku, ktorá ju držala, „tak som priviedol aj jeho.“

„Dobre, dobre,“ chválila ich Umbridgeová a sledovala, ako sa Ginny bráni. „No zdá sa, že Rokfort bude onedlho zóna bez Weasleyovcov, všakže?“

Malfoy sa nahlas a podlízavo zasmial. Umbridgeovej sa na tvári zjavil široký samoľúby úsmev, usadila sa do kresla s pestrým poťahom a žmurkala na zajatcov ako ropucha v kvetinovom záhone.

„Tak, Potter,“ povedala. „Rozostavili ste hliadky okolo mojej kancelárie a poslali ste tohto šaša,“ kývla na Rona – Malfoy sa zasmial ešte hlasnejšie, „aby mi povedal, že Zloduch pácha skazu v oddelení transfigurácie, keď som veľmi dobre vedela, že práve natiera atramentom okuláre všetkých školských ďalekohľadov – lebo ma o tom práve informoval pán Filch.

Je jasné, že ste sa veľmi naliehavo chceli s niekým rozprávať. Bol to Albus Dumbledore? Alebo ten kríženec Hagrid? Pochybujem, že to bola Minerva McGonagallová, lebo ako som sa dopočula, je priveľmi chorá na to, aby vôbec mohla hovoriť.“

Na to sa Malfoy a niektorí členovia Inkvizičnej čaty zase zasmiali. Harry si uvedomil, že sa až tak trasie od zlosti a nenávisti.

„Vás do toho nič, s kým sa rozprávam,“ zavrčal.

Umbridgeovej tvár akoby stuhla.

„Veľmi dobre,“ povedala nanajvýš nebezpečným a falošne milým hlasom, „veľmi dobre, pán Potter… Dostali ste šancu povedať mi to dobrovoľne. Odmietli ste. Nemám inú možnosť, než vás donútiť. Draco – priveďte profesora Snapa.“

Malfoy si strčil Harryho prútik pod habit a uškŕňajúc sa vyšiel z miestnosti, ale Harry si to nevšímal. Práve si niečo uvedomil a zdalo sa mu neuveriteľné, že mohol byť taký hlúpy a zabudol na to. Myslel si, že všetci členovia rádu, všetci, ktorí by mu pomohli zachrániť Siriusa, sú preč… ale mýlil sa. Jeden člen Fénixovho rádu na Rokforte zostal – Snape.

V kancelárii nastalo ticho, bolo počuť iba vrtenie a šuchot, keď sa Slizolinčania usilovali držať Rona a ostatných pod kontrolou. Ronovi z pery tiekla krv na Umbridgeovej koberec a vzpieral sa Warringtonovmu nelsonovi, Ginny sa stále pokúšala dupnúť na nohu šiestačke, ktorá jej držala obe ruky v pevnom zovretí, Neville bol čoraz červenší v tvári a ťahal Crabba za ruky a Hermiona sa márne pokúšala zhodiť zo seba Millicent Bulstrodovú. Luna však ochabnuto stála vedľa svojho uchvatiteľa a neprítomne hľadela von oknom, akoby ju to, čo sa okolo nej dialo, veľmi nudilo.

Harry pozrel na Umbridgeovú, ktorá ho pozorne sledovala. Náročky sa tváril pokojne a bezvýrazne, vtom vonku na chodbe počul kroky, do miestnosti vošiel Draco a podržal dvere Snapovi.

„Chceli ste ma vidieť, pani riaditeľka?“ spýtal sa Snape a úplne ľahostajne pozrel na dvojice zápasiacich študentov.

„Ach, profesor Snape,“ Umbridgeová ho vítala so širokým úsmevom a znova vstala. „Áno. Chcela by som ešte jednu fľašku veritasera a čo najrýchlejšie, prosím.“

„Moju poslednú fľašku ste si vzali na výsluch Pottera,“ povedal a chladne na ňu hľadel cez mastný závoj čiernych vlasov. „Iste ste ju nespotrebovali celú. Hovoril som vám, že tri kvapky postačia.“

Umbridgeová sa začervenala.

„Môžete vyrobiť ďalšie, či nie?“ povedala a hlas mala zrazu milo dievčensky ako vždy, keď zúrila.

„Isteže,“ odvetil Snape a vykrivil pery. „Trvá celý mesačný cyklus, kým dozreje, takže asi o mesiac ho budete mať hotové.“

„O mesiac?“ zaškriekala Umbridgeová a nadúvala sa ako ropucha. „O mesiac? Ale ja ho potrebujem dnes večer, Snape! Práve som pristihla Pottera, ako zneužíva môj kozub na styk s neznámou osobou alebo osobami!“

„Vážne?“ povedal Snape a po prvý raz dal najavo nejaký znak záujmu a obzrel sa na Harryho. „No to ma neprekvapuje. Potter si nikdy nepotrpel na dodržiavanie školského poriadku.“

Jeho chladné tmavé oči sa zavŕtali do Harryho, ktorý opätoval jeho pohľad bez mihnutia a veľmi sa sústreďoval na to, čo videl vo sne, a nútil Snapa, aby mu čítal myšlienky, aby pochopil…

„Chcem ho vypočúvať!“ nahnevane kričala Umbridgeová a Snape sa odvrátil od Harryho a pozrel jej do tváre, trasúcej sa od zlosti. „Chcem, aby ste mi dali elixír, ktorý by ho donútil povedať mi pravdu!“

„Už som vám povedal,“ pokojne odvetil Snape, „že nemám ďalšie zásoby veritasera. Pokiaľ nechcete Pottera otráviť – a ubezpečujem vás, že by som vás absolútne chápal, keby ste to urobili – nemôžem vám pomôcť. Jediný problém je v tom, že väčšina jedov účinkuje priveľmi rýchlo, než aby obeť mala dosť času povedať pravdu.“

Snape znova pozrel na Harryho, ktorý uprene naňho hľadel a veľmi sa snažil komunikovať s ním bez slov.

Voldemort má Siriusa na Oddelení záhad, myslel si zúfalo, Voldemort dostal Siriusa…