Harry Potter a Fénixov rád

„Radšej buďte opatrní,“ upozorňoval ich Ron, hľadiac na ucho, „lebo keby to zase uvidela mama…“

„Stojí to za to riziko. Je to nejaká veľká schôdza,“ povedal Fred.

Otvorili sa dvere a zjavila sa červená dlhovlasá hlava.

„Ahoj, Harry!“ veselo ho pozdravila Ronova mladšia sestra Ginny. „Zdalo sa mi, že počujem tvoj hlas.“

Potom sa otočila k Fredovi a Georgeovi. „S tými predlžovacími ušami vám to nevyšlo. Kuchynské dvere zabezpečila kúzlom nevyrušiteľnosti.“

„Ako to vieš?“ spýtal sa George a bolo vidieť, že je sklamaný.

„Tonksová mi povedala, ako sa to dá zistiť. Jednoducho do dverí niečo hodíš, a ak sa ich to nedotkne, sú nevyrušiteľné. Zo schodov som do nich hádzala hnojové bomby a len tak od nich odlietali, takže predlžovacie uši sa popod ne nijako nedostanú.“

Fred si zhlboka povzdychol. Škoda. „Fakt by som rád zistil, čo robil náš starý dobrý Snape,“

„Snape!“ vyhŕkol Hany. „Ten je tu?“

„Áno,“ George opatrne zavrel dvere a sadol si na posteľ. Fred a Ginny ho nasledovali. „Podáva správu. A je to prísne tajné.“

„Mizerák,“ lenivo prehodil Fred.

„Teraz je na našej strane,“ vyčítavo ho zahriakla Hermiona.

Ron odfrkol. „Preto neprestane byť mizerákom. Ako len na nás hľadí, keď nás vidí.“

„Ani Bill ho nemá rád,“ vyhlásila Ginny, akoby sa tým všetko vyriešilo.

Harry si nebol istý, či už jeho hnev ustúpil, ale smäd po informáciách v ňom prekonal chuť ďalej kričať. Sadol si na posteľ oproti ostatným.

„Bill je tu?“ spýtal sa. „Myslel som si, že pracuje v Egypte.“

„Dal si žiadosť o kancelárske miesto, aby mohol prísť domov a pracovať pre rád,“ vysvetlil Fred. „Hovorí, že hrobky mu chýbajú, ale…“ a uškrnul sa, „má za ne náhradu.“

„Ako to myslíš?“

„Pamätáš na Fleur Delacourovú?“ spýtal sa George. „Dostala miesto v Gringottbanke, aby si slepšila anglištinu…“

„A Bill jej často dáva súkromné hodiny,“ zachechtal sa Fred.

„Aj Charlie je v ráde,“ dodal George, „ale ten je ešte stále v Rumunsku. Dumbledore chce z a p o j i ť čo najviac zahraničných čarodejníkov a Charlie sa v čase voľna usiluje nadväzovať kontakty.“

„Nemohol by to robiť Percy?“ spýtal sa Harry. Keď o ňom počul naposledy, tretí v poradí zo súrodencov Weasleyovcov pracoval na Ministerstve mágie v oddelení pre medzinárodnú čarodejnícku spoluprácu.

Po Harryho slovách si všetci Weasleyovci a Hermiona vymenili veľavýznamné zachmúrené pohľady.

„Rob si, čo chceš, ale nespomínaj Percyho pred mamou a pred otcom,“ povedal Ron Harrymu napätým hlasom.

„Prečo nie?“

„Lebo vždy, keď sa spomenie Percyho meno, otec rozbije to, čo práve drží v ruke, a mama sa rozplače,“ vysvetlil Fred.

„Bolo to hrozné,“ smutne dodala Ginny.

„Myslím, že sme s ním skončili,“ vyhlásil George s preňho netypickým zlovestným výrazom na tvári.

„Čo sa stalo?“ chcel vedieť Harry.

„Percy s tatkom sa pohádali,“ povedal Fred. „Ešte som nezažil, že by sa tatko s niekým tak hádal. To mamka zvyčajne kričí.“

„Bolo to v ten prvý týždeň po skončení školského roka,“ pokračoval Ron. „Práve sme mali ísť sem a pridať sa k rádu. Percy prišiel domov a oznámil nám, že ho povýšili.“

„To nemyslíš vážne?“ poznamenal Harry.

Hoci Harry veľmi dobre vedel, aký je ambiciózny, mal dojem, že Percy nedosiahol na svojom prvom mieste na Ministerstve mágie ktovieaký úspech. Percy sa dopustil veľkého omylu, keď si nevšimol, že jeho šéfa ovláda lord Voldemort (niežeby tomu ministerstvo verilo – všetci si mysleli, že pán Crouch sa zbláznil).

„Áno, všetkých nás to prekvapilo,“ prikývol George, „lebo Percy mal kvôli Crouchovi dosť problémov, bol na vyšetrovaní a tak. Vraj si mal uvedomiť, že Crouch nemá všetkých pohromade, a informovať nadriadeného. Ale poznáš Percyho. Crouch ho všetkým poveril a on sa nemienil sťažovať.“

„Tak ako je možné, že ho povýšili?“

„Presne tomu sme sa čudovali,“ reagoval Ron, ktorý zrejme veľmi túžil udržať normálny rozhovor, keď už Harry prestal kričať. „Prišiel domov nesmierne spokojný sám so sebou… ešte spokojnejší než zvyčajne, ak si to vieš predstaviť – a tatkovi povedal, že mu ponúkli miesto priamo vo Fudgeovej kancelárii. To je naozajstný úspech pre niekoho, kto len pred rokom vyšiel z Rokfortu: mladší asistent ministra. Zrejme čakal, že tatko bude celý unesený.“

„Ibaže tatko nebol,“ zamračene podotkol Fred.

„Prečo nie?“ spýtal sa Harry.

„No pretože Fudge behal po ministerstve a kontroloval, či niekto neudržiava kontakty s Dumbledorom,“ povedal George. Vieš, v poslednom čase je Dumbledorovo meno na ministerstve nežiaduce,“ pokračoval Fred. „Všetci si myslia, že iba robí problémy, keď tvrdí, že sa Ved-Vieš-Kto vrátil.“

„Podľa tatka Fudge dal jasne najavo, že ten, čo je v spolku s Dumbledorom, si môže vypratať stôl,“ dodal George.

„Problém je v tom, že Fudge tatka podozrieva, lebo vie, že sa s Dumbledorom priatelí, a vždy tatka považoval tak trochu za čudáka pre tú jeho posadnutosť muklovskými vecami.“

„Ale ako to súvisí s Percym?“ nechápal Harry.

„Už k tomu prídem. Tatko si myslí, že Fudge chce mať Percyho v kancelárii iba preto, lebo chce, aby špehoval u nás v rodine – a Dumbledora.“

Harry potichu zapískal.

„Stavím sa, že Percymu sa to zapáčilo.“