Harry Potter a Fénixov rád

Inšpirovaní Fredovým a Georgeovým príkladom teraz mnohí študenti súperili o uvoľnenú pozíciu najväčšieho výtržníka školy. Napriek novým dverám sa niekomu podarilo strčiť Umbridgeovej do kancelárie ňucháča s chlpatým rypákom. Ten miestnosť okamžite prevrátil hore nohami, hľadajúc lesklé predmety, a keď riaditeľka vošla, skočil na ňu a pokúšal sa poodhrýzať prstene z jej tučných prstov. Hnojové bomby a smradľavé guľky lietali po chodbách tak často, že študenti pred odchodom z tried používali kúzlo bublinovej hlavy, ktoré im zabezpečovalo dostatok čerstvého vzduchu, hoci vyzerali, akoby mali na hlavách guľaté akvária pre zlaté rybky.

Filch sa zakrádal po chodbách s konským bičom a zúfalo sa usiloval chytiť nejakých lotrov, lenže problém bol v tom, že ich teraz bolo priveľa a nikdy nevedel, na ktorú stranu sa vybrať. Inkvizičná čata sa mu pokúšala pomôcť, ale jej členom sa stávali zvláštne veci. Warrington zo slizolinského metlobalového mužstva sa hlásil v nemocničnom krídle so strašnou kožnou chorobou, vyzeral, akoby bol pokrytý ovsenými vločkami. Pansy Parkinsonová na druhý deň vynechala všetky hodiny, lebo jej narástli parohy.

Medzitým sa ukázalo, koľko ulievacích maškŕt stihli Fred s Georgeom predať pred odchodom z Rokfortu. Stačilo, aby Umbridgeová vošla do triedy, a zhromaždení študenti zamdlievali, vracali, nebezpečne im stúpala horúčka alebo sa im z oboch nosných dierok valila krv. Umbridgeová vrieskala od zlosti, pokúšala sa vystopovať zdroj tých záhadných symptómov, ale študenti jej tvrdohlavo tvrdili, že trpia „umbridgetídou“. Keď štyri triedy po sebe nechala po škole a napriek tomu neodhalila ich tajomstvo, bola nútená vzdať to a dovoliť krvácajúcim, zamdlievajúcim, potiacim sa a dáviacim študentom húfne opúšťať triedy.

No ani užívatelia ulievacích maškŕt nemohli konkurovať majstrovi chaosu Zloduchovi, ktorý si zrejme Fredove slová na rozlúčku vzal k srdcu. So šialeným smiechom lietal po škole, prevracal stoly, nechával vybuchovať tabule, zhadzoval sochy a vázy, dva razy zavrel pani Norrisovú do brnenia odkiaľ ju za prenikavého mraučania vytiahol rozzúrený školník. Zloduch rozbíjal lampy, zhasínal sviečky, žongloval s horiacimi fakľami nad hlavami vrieskajúcich študentov, zhadzoval naukladané kopy pergamenov do ohňa alebo ich vyhadzoval z okien, zaplavil druhé poschodie, keď na toaletách pootváral všetky kohútiky, pri raňajkách vo Veľkej sieni vypustil vrece tarantúl, a vždy, keď si chcel oddýchnuť, celé hodiny lietal za Umbridgeovou a nahlas odfrkoval zakaždým, keď prehovorila.

Okrem Filcha nikto zo zamestnancov nepohol ani prstom, aby jej pomohol. Dokonca týždeň po Fredovom a Georgeovom odchode bol Harry svedkom náhodného stretnutia profesorky McGonagallovej so Zloduchom, ktorý práve odhodlane uvoľňoval krištáľový luster, a Harry by bol prisahal, že profesorka kútikom úst duchovi šepká: „Odkrúca sa na druhú stranu.“

A na dôvažok, Montague sa stále nespamätal zo svojho pobytu v toalete, zostal zmätený a dezorientovaný a raz v utorok študenti videli prichádzať po príjazdovej ceste jeho mimoriadne nahnevaných rodičov.

„Nemali by sme niečo povedať?“ znepokojene sa spýtala Hermiona a pritlačila si v učebni čarovania tvár na okno, aby videla Montaguovcov vchádzať dnu. „O tom, čo sa mu stalo? Čo keby to madam Pomfreyovej pomohlo pri liečbe?“

„Samozrejme, že nie. Veď sa zotaví,“ mávol rukou Ron.

„Aspoň bude mať Umbridgetka ďalšie problémy, nie?“ tešil sa Harry.

Obaja s Ronom klopkali prútikmi po čajových šálkach, ktoré mali začarovať. Harryho šálke vyrástli z bokov štyri veľmi krátke nohy, ktoré nedočiahli na stôl a márne sa vrteli vo vzduchu. Na Ronovej sa zasa zjavili štyri veľmi dlhé tenké nohy, ktoré len horko-ťažko udržali šálku nad stolom, chvíľku sa triasli, potom sa podlomili a šálka sa rozbila na dva kusy.

„Reparo,“ rýchlo mávla Hermiona prútikom a napravila Ronovu šálku. „To je všetko v poriadku, ale čo ak je Montague postihnutý navždy?“

„A komu na tom záleží?“ podráždene odsekol Ron, jeho šálka zatiaľ zase vstala ako nejaký opilec a kolená sa jej veľmi triasli. „Montague nemal strhávať Chrabromilu body, nie? Ak si chceš o niekoho robiť starosti, Hermiona, tak si ich rob o mňa.“

„O teba?“ spýtala sa a zachytila svoju šálku, ktorá si veselo pobehovala po stole na štyroch mocných malých nohách s čínskym vzorom, a postavila ju pred seba. „Prečo by som sa o teba mala báť?“

„Keď mamin ďalší list konečne prejde cez Umbridgeovej preverovanie,“ trpko hovoril Ron a podopieral šálku, ktorú tenké nožičky nemohli udržať, „budem mať veľké problémy. Neprekvapilo by ma, keby mi zase poslala vrešťadlo.“

„Ale…“

„Počkaj, uvidíš, len ja budem na vine, že Fred s Georgeom odišli,“ pochmúrne predpovedal. „Povie, že som im v tom mal zabrániť, mal som sa im zavesiť na metly alebo niečo podobné… áno, na vine budem ja.“

„Ak ťa naozaj obviní, bude to veľmi nespravodlivé. Ty si nemohol urobiť nič! Ale určite ti nebude nič vyčítať. Ak je to naozaj pravda, že majú priestory v Šikmej uličke, museli to plánovať už dobre dávno.“