Harry Potter a Fénixov rád

Celkom ako v ten večer, keď Trelawneyová dostala výpoveď. Študenti lemovali steny, čím vytvárali veľký kruh (Harry si všimol, že niektorí sú celí mokrí od akejsi tekutiny, ktorá veľmi pripomínala smradľavú šťavu), a v dave nechýbali ani učitelia a duchovia. Medzi prizerajúcimi sa vynímali členovia Inkvizičnej čaty, ktorí sa tvárili mimoriadne spokojne, a Zloduch, poletujúci nad nimi, hľadel na Freda s Georgeom, ktorí stáli na prostriedku. Bolo vidieť, že sú obkľúčení.

„Tak!“ víťazoslávne zvolala Umbridgeová. Harry si uvedomil, že stojí iba pár schodov pod ním a znova si premeriava svoju korisť. „Takže vám sa zdá zábavné zmeniť školskú chodbu na močiar?“

„Áno, celkom zábavné,“ prikývol Fred a hľadel na ňu bez najmenšej stopy strachu.

Filch sa pretláčal k Umbridgeovej a skoro plakal od radosti.

„Mám to tlačivo, pani riaditeľka,“ volal chrapľavo, pričom mával kusom pergamenu, ktorý práve pred Harryho očami vzal z jej stola. „Mám to tlačivo a pripravil som si biče. Och, dovoľte, potrestám ich hneď…“

„Veľmi dobre, Argus,“ odobrila mu to. „a vy dvaja,“ pokračovala, hľadiac na Freda s Georgeom, „sa dozviete, ako v mojej škole dopadnú previnilci.“

„Viete čo? Myslím, že sa to nedozvieme,“ usmial sa na ňu Fred. Otočil sa k svojmu dvojčaťu.

„George,“ oslovil ho, „myslím, že už sme vyrástli zo školských lavíc.“

„Áno, aj ja mám ten pocit,“ nenútene odvetil George.

„Je načase, aby sme svoj talent vyskúšali v skutočnom svete, čo povieš?“ spýtal sa Fred.

„Rozhodne.“

A kým na to Umbridgeová stihla niečo povedať, zdvihli prútiky a naraz povedali: „Accio, metly!“

Harry niekde v diaľke počul lomoz. Pozrel doľava a práve včas sa uhol. Po chodbe k svojim majiteľom leteli dve metly a za jednou sa vliekla hrubá reťaz aj s kolíkom, o ktorý ich Umbridgeová pripevnila k stene. Metly zabočili doľava, trielili dolu schodmi a zastali tesne pred dvojčatami, pričom reťaz zarinčala na kamennej dlažbe.

„Nebudeme vás navštevovať,“ oznámil Fred profesorke Umbridgeovej a prehodil nohu cez metlu.

„Ach, a neobťažujte sa nám písať,“ radil jej George, keď na metlu vysadol aj on.

Fred sa obzrel na zhromaždených študentov, na tichý, pozorný dav.

„Ak má niekto záujem kúpiť si prenosný močiar, ktorý sme predviedli tam hore, príďte do Šikmej uličky číslo deväťdesiattri -Vydarené výmysly Weasleyovcov!“ zvolal. „Tam je naše nové sídlo!“

„Špeciálne zľavy poskytneme tým rokfortským študentom, ktorí odprisahajú, že naše výrobky použijú na to, aby zbavili Rokfort tejto starej ježibaby,“ dodal George a ukázal na profesorku Umbridgeovú.

„Zastavte ich!“ škriekala Umbridgeová, ale už bolo neskoro. Kým ich Inkvizičná čata stihla obkľúčiť, Fred a George sa odrazili od zeme, vzniesli sa do vzduchu a železný kolík sa nebezpečne hojdal pod nimi. Fred sa obzrel na druhú stranu haly na ducha Zloducha, ktorý sa v rovnakej výške vznášal nad študentmi.

„Priprav jej za nás peklo, Zloduch.“

Harry ešte nikdy nevidel, že by Zloduch prijal rozkaz od nejakého študenta, ale teraz zložil z hlavy zvoncovitý klobúk, vystrel sa a vzápätí sa poklonil Fredovi a Georgeovi, ktorí za búrlivého potlesku študentov pod nimi zakrúžili vo vzduchu a vyleteli cez otvorené vchodové dvere do nádherného západu slnka.

30 Grawp

Historka o Fredovom a Georgeovom odlete sa v nasledujúcich dňoch rozprávala tak často, až si Harry bol istý, že sa stane rokfortskou legendou. Za týždeň aj tí, čo to videli na vlastné oči, boli takmer presvedčení, že prv než dvojčatá vyleteli von dverami, zaútočili na Umbridgeovú a zasypali ju hnojovými bombami. Bezprostredne po ich odchode sa veľa rozprávalo o možnosti napodobniť ich. Harry často počul vety ako: „Čestné slovo, v niektoré dni mám chuť vyskočiť na metlu a vypadnúť odtiaľto…“ alebo: „Ešte jedna takáto hodina a možno urobím ako Weasleyovci.“

Fred s Georgeom sa naozaj postarali, aby sa na nich tak ľahko nezabudlo. Predovšetkým nezanechali nijaké pokyny, ako odstrániť močiar, ktorý teraz zapĺňal chodbu na piatom poschodí východného krídla. Umbridgeovú s Filchom študenti videli, ako sa ho rôznymi spôsobmi pokúšajú odčarovať, ale bez úspechu. Nakoniec oblasť ohradili a Filch, zlostne škrípajúc zubami, musel prevážať študentov do tried na pramici. Harry si bol istý, že učitelia ako McGonagallová alebo Flitwick mohli odstrániť močiar za okamih, ale tak ako v prípade Fredových a Georgeových vrtošivých vybuchovačiek sa zdalo, že sa radšej pozerajú, ako sa Umbridgeová trápi.

Potom tu boli dve veľké diery v tvare metly vo dverách do Umbridgeovej kancelárie, cez ktoré Ometlá prerazili za svojimi pánmi. Filch síce nasadil nové dvere a odniesol Harryho Blesk do podzemia (hovorilo sa, že Umbridgeová ho dala strážiť ozbrojeným bezpečnostným trollom), ale tým sa jej problémy ani zďaleka neskončili.