Harry Potter a Fénixov rád

„Je mi veľmi ľúto, že vám musím protirečiť, Minerva, ale ako uvidíte v mojej správe, u mňa Harry dosahoval veľmi biedne výsledky…“

„Mala som sa vyjadriť jasnejšie,“ profesorka McGonagallová sa konečne otočila a pozrela Umbridgeovej rovno do očí. „Dosiahol vysoké hodnotenie na všetkých skúškach z obrany proti čiernej mágii od kompetentného učiteľa.“

Úsmev profesorky Umbridgeovej zmizol tak náhle, ako keď zhasne žiarovka. Oprela sa na stoličke, obrátila list v bloku a začala skutočne veľmi rýchlo čarbať a jej vypúlené oči poletovali z jednej strany na druhú. Profesorka McGonagallová sa znova obrátila k Harrymu, tenké nozdry sa jej chveli a oči blčali.

„Máte nejaké otázky, Potter?“

„Áno. Aké charakterové a talentové skúšky požaduje ministerstvo od adepta, ktorý dosiahol dostatočný počet MLOK-ov?“

„Musíte preukázať schopnosť dobre reagovať pod tlakom a tak ďalej,“ odpovedala profesorka McGonagallová, „vytrvalosť a oddanosť, lebo školenie aurorov trvá ďalšie tri roky, a to nespomínam výrazné schopnosti praktickej obrany. Bude to znamenať veľa ďalšieho štúdia po skončení školy, takže ak nie ste pripravený…“

„Myslím, že tiež zistíte,“ ozvala sa Umbridgeová a hlas mala chladný, „že na ministerstve skúmajú osobné záznamy žiadateľov o miesto aurora. Ich trestné záznamy.“

„… ak nie ste pripravený absolvovať po Rokforte ďalšie skúšky, mali by ste si hľadať iné…“

„Čo znamená, že tento chlapec má takú šancu stať sa aurorom, ako Dumbledore vrátiť sa do tejto školy.“

„V tom prípade veľmi dobrú šancu,“ vyhlásila profesorka McGonagallová.

„Potter má záznam v trestnom registri,“ zvýšila hlas Umbridgeová.

„Pottera zbavili všetkých obvinení,“ ešte hlasnejšie odvetila McGonagallová.

Profesorka Umbridgeová vstala. Bola nízka, takže sa tým veľa nezmenilo, ale jej falošne uhladené a posmešné správanie vystriedala otvorená zlosť a jej široká ochabnutá tvár vyzerala čudne hrozivo. „Potter nemá ani najmenšiu šancu stať sa aurorom!“

Profesorka McGonagallová vstala tiež, čo však v jej prípade bolo oveľa pôsobivejšie. Týčila sa vysoko nad profesorkou Umbridgeovou.

„Potter,“ povedala, až to zarezonovalo, „budem vám pomáhať, aby ste sa stali aurorom, aj keby to bola tá posledná vec, ktorú urobím! Aj keby som vám musela po nociach dávať súkromné hodiny, postarám sa, aby ste dosiahli požadované výsledky!“

„Ministerstvo mágie Pottera nikdy nezamestná!“ profesorka Umbridgeová už zúrivo kričala.

„Kým bude Potter pripravený nastúpiť, bude možno iný minister mágie!“ tiež kričala profesorka McGonagallová.

„Aha!“ škriekala profesorka Umbridgeová a tučným krátkym prstom mierila na McGonagallovú. „Áno! Áno, áno, áno! Samozrejme! To chcete, však, Minerva McGonagallová! Chcete, aby Korneliusa Fudgea nahradil Albus Dumbledore! Myslíte si, že vy budete tam, kde som ja, všakže? Prvá námestníčka ministra a ešte k tomu riaditeľka!“

„Blúznite,“ prekrásne pohŕdavým tónom na to zareagovala McGonagallová. „Potter, naša konzultácia o voľbe povolania sa skončila.“

Harry si zavesil tašku na plece a ponáhľal sa preč, neodvažujúc sa pozrieť na profesorku Umbridgeovú. Celou cestou po chodbe počul, že s McGonagallovou na seba ďalej kričia.

V to popoludnie profesorka Umbridgeová vošla do triedy na hodinu obrany proti čiernej mágii stále zadychčaná, akoby bežala.

„Dúfam, že si si to so svojimi plánmi rozmyslel, Harry,“ zašepkala Hermiona pri otváraní učebnice na tridsiatej štvrtej kapitole: Vyhýbanie sa odvete a vyjednávanie. „Umbridgeová už aj tak vyzerá, akoby mala veľmi zlú náladu…“

Umbridgeová chvíľami vrhala zamračené pohľady na Harryho, ktorý síce skláňal hlavu nad Teóriou magickej obrany, ale pohľad mal nesústredený a premýšľal…

Vedel si predstaviť, ako by McGonagallová reagovala, keby ho prichytili pri vniknutí do kancelárie profesorky Umbridgeovej iba niekoľko hodín po tom, čo sa zaňho postavila… Veď čo, môže to odložiť – jednoducho sa vráti do Chrabromilskej veže a bude dúfať, že niekedy cez letné prázdniny sa mu naskytne príležitosť a spýta sa Siriusa na scénu, ktorú videl v mysľomise… Lenže keď si pomyslel, že by urobil takýto rozumný krok, mal pocit, akoby mu do žalúdka naliali olovo… a potom – Fred s Georgeom už naplánovali odpútavací manéver, nehovoriac o nožíku od Siriusa, ktorý už mal v taške aj s otcovým neviditeľným plášťom.

Lenže faktom zostávalo, že keby ho chytili…

„Dumbledore sa obetoval, aby si mohol zostať v škole, Harry!“ šepkala mu Hermiona spoza zdvihnutej knihy, ktorou si kryla tvár pred Umbridgeovou. „A ak ťa dnes vyhodia, všetko by to bolo zbytočné!“

Mohol sa toho plánu vzdať a jednoducho sa naučiť žiť so spomienkou na otcov čin v jeden letný deň pred vyše dvadsiatimi rokmi.

A potom si spomenul na Siriusa v kozube chrabromilskej klubovne…

Podobáš sa na svojho otca menej, než som si myslel… Jamesa bavilo práve to riziko…

Ale naozaj sa ešte stále chce podobať na svojho otca?