Harry Potter a Fénixov rád

VYHLÁŠKA MINISTERSTVA MÁGIE

Dolores Jane Umbridgeová (vrchný inkvizítor) nahradila Albusa Dumbledora vo funkcii riaditeľky Rokfortskej strednej školy čarodejníckej.

Vyššie uvedené je v súlade s Dekrétom o vzdelávaní číslo dvadsaťosem.

Podpísal: Kornelius Oswald Fudge, minister mágie

Takéto oznamy v noci zaplavili celú školu, ale nevysvetľovali, od koho sa celé osadenstvo hradu dozvedelo, že Dumbledore prekonal dvoch aurorov, vrchnú inkvizítorku, ministra mágie, jeho mladšieho asistenta a utiekol. Kamkoľvek sa Harry pohol, jedinou témou rozhovorov bol Dumbledorov útek, a hoci, ako to už pri ústnom podaní býva, sa možno niektoré podrobnosti poprekrúcali (Harry počul, ako jedna druháčka ubezpečuje druhú, že Fudge teraz leží u svätého Munga s tekvicou namiesto hlavy), bolo až prekvapujúce, aké presné boli ostatné informácie. Napríklad všetci vedeli, že svedkami tej scény v Dumbledorovej kancelárii boli ako jediní študenti Marietta a Harry, a pretože Marietta ležala v nemocničnom krídle, Harryho obťažovali žiadosťami, aby im to porozprával z prvej ruky.

„Dumbledore sa onedlho vráti,“ s istotou tvrdil Ernie Macmillan cestou z herbológie, keď si pozorne vypočul Harryho rozprávanie. „Nepodarilo sa im ho odstrániť, keď sme boli druháci, a nepodarí sa im to ani tentoraz. Tučniak mi povedal,“ sprisahanecky stíšil hlas, takže Harry, Ron a Hermiona sa museli nakloniť, aby ho počuli, „že Umbridgeová sa včera v noci po tom, čo prehľadali celý hrad a areál, pokúsila dostať do jeho kancelárie. Nemohla prejsť cez kamennú príšeru. Kancelária riaditeľa sa pred ňou uzavrela.“ Ernie sa zaškľabil. „Zrejme dostala hysák.“

„Ó, zrejme sa už videla na Dumbledorovej stoličke v riaditeľskej kancelárii,“ škodoradostne poznamenala Hermiona na kamenných schodoch do vstupnej haly. „Aby sa mohla vyvyšovať nad ostatných učiteľov, tá hlúpa nafúkaná mocibažná stará…“

„Vážne chceš tú vetu dokončiť, Grangerová?“

Spoza dverí vykĺzol Draco Malfoy s Crabbom a Goylom. Z jeho bledej špicatej tváre sálala nenávisť.

„Obávam sa, že budem musieť Chrabromilu a Bystrohlavu strhnúť pár bodov,“ zatiahol.

„Nemôžeš strhávať body prefektom, Malfoy,“ ihneď zareagoval Ernie.

„Ja viem, že prefekti si nemôžu strhávať body, kráľ Weasley,“ pohŕdavo sa vyškeril Malfoy. Crabbe s Goylom sa zachechtali. „Ale členovia Inkvizičnej čaty…“

„Čoho?“ rýchlo sa spýtala Hermiona.

„Inkvizičnej čaty, Grangerová,“ zdôraznil Malfoy a poklepkal si po malom striebornom ‚I‘ pripnutom na habite pod odznakom prefekta. „Vybraná skupina študentov, ktorí podporujú Ministerstvo mágie, osobne určená profesorkou Umbridgeovou. Skrátka, členovia Inkvizičnej čaty majú právomoc strhávať body, takže, Grangerová, tebe strhávam päť bodov za to, že si sa bezočivo vyjadrovala o našej novej riaditeľke. Macmillan, tebe päť za to, že si mi protirečil. Päť za to, že ťa nemám rád, Potter, a ty, Weasley, nemáš zastrčenú košeľu, takže za to bude ďalších päť. Ach áno, zabudol som, že si humusáčka, Grangerová, takže za to desať dolu.“

Ron vytiahol prútik, ale Hermiona ho odstrčila a zašepkala: „Nerob!“

„Múdry ťah, Grangerová,“ zašepkal Malfoy. „Nová šéfka, nové časy… takže odteraz poslúchaj, Potterko… kráľ Weasley,“

A s rehotom odišiel aj s Crabbom a Goylom.

„Blafoval,“ neveril zdesený Ernie. „Nemohli mu predsa dovoliť strhávať body… to by bolo absurdné… úplne by to podkopalo systém prefektov.“

No Harry, Ron a Hermiona sa automaticky obrátili k obrovským presýpacím hodinám vo výklenku za nimi, ktoré zaznamenávali body fakúlt. Chrabromil a Bystrohlav ráno viedli s rovnakým počtom bodov. Teraz im priamo pred očami kamienky z nich leteli preč a ich množstvo v spodných guliach pokleslo. Obsah sa nezmenil iba v jedinej nádobe – a to bola zelená slizolinská.

„Všimli ste si, čo?“ ozval sa Fredov hlas.

Aj s Georgeom práve zišli po mramorovom schodisku a zastali pri Harrym, Ronovi, Hermione a Erniem pred hodinami.

„Malfoy nám práve strhol dohromady tak päťdesiat bodov,“ zúril Harry, keď sa dívali, ako z chrabromilského merača vyletúvajú ďalšie kamienky.

„Áno, aj nás sa cez prestávku Montague pokúsil dostať,“ povedal George.

„Ako to myslíš, že pokúsil?“ rýchlo sa spýtal Ron.

„Nestihol to však ani vysloviť,“ pokračoval Fred, „musel sa totiž s našou pomocou pobrať hlavou napred do skrinky zmiznutia na prvom poschodí.“

Hermiona sa tvárila šokovane.

„Ale z toho budete mať strašné problémy!“

„Až keď sa Montague zjaví, a to môže trvať celé týždne, lebo neviem, kam sme ho poslali,“ pokojne odvetil Fred. „Mimochodom… aj tak sme dospeli k záveru, že nám už nezáleží na tom, či budeme mať problémy, alebo nie.“

„A záležalo vám na tom vôbec niekedy?“ spýtala sa Hermiona.

„Samozrejme,“ odvetil George. „Nikdy nás predsa nevylúčili, či áno?“