Harry Potter a Fénixov rád

„Áno,“ Umbridgeová sa spamätávala, „áno… Slečna Edgecombová ma na ňu upozornila a ja som ihneď išla na siedme poschodie v spoločnosti istých spoľahlivých študentom, aby som účastníkov tej schôdzky prichytila pri čine. Zdá sa že ich niekto varoval, lebo keď sme prišli na siedme poschodie, už utekali na všetky strany. Na tom však nezáleží. Mám tu všetky ich mená. Slečna Parkinsonová vbehla do tej miestnosti pozrieť sa, či tam niečo nenechali. Potrebovali sme dôkaz a máme ho.“

Na Harryho zdesenie vytiahla z vrecka menný zoznam ktorý bol pripnutý na stene, a podala ho Fudgeovi.

„Len čo som na zozname videla Potterovo meno, vedela som, s čím máme do činenia,“ povedala ticho.

„Výborne,“ Fudgeovi sa po tvári roztiahol úsmev, „výborne, Dolores. A… doparoma!“

Pozrel na Dumbledora, ktorý ešte stále stál pri Mariette, voľne držiac prútik v ruke.

„Vidíte, ako sa pomenovali?“ potichu žasol Fudge. „Dumbledorova armáda.“

Dumbledore natiahol ruku a zobral Fudgeovi pergamen. Hľadel na názov, ktorý Hermiona pred niekoľkými mesiacmi napísala, a na okamih akoby mu vyrazilo dych. Potom s úsmevom zdvihol pohľad.

„Tak, a hra sa skončila,“ povedal prosto. „Chcete odo mňa písomné priznanie, Kornelius – alebo postačí vyhlásenie pred svedkami?“

Harry videl, ako McGonagallová a Kingsley pozreli na seba. Na ich tvárach sa zračili obavy. Harry nechápal, o čo ide, a očividne ani Fudge.

„Vyhlásenie?“ pomaly zopakoval Fudge. „Čo… ja…“

„Dumbledorova armáda, Kornelius,“ opakoval Dumbledore ešte stále s úsmevom a mával zoznamom Fudgeovi pred tvárou. „Nie Potterova armáda. Dumbledorova armáda.“

„Ale… ale…“

Odrazu Fudgeovi svitlo. Zdesene cúvol, vykríkol a znova odskočil od ohňa.

„Vy?“ zašepkal a znova si šliapal po tlejúcom plášti.

„Správne,“ milo potvrdil Dumbledore.

„Vy ste to organizovali?“

„Ja,“ pritakal Dumbledore.

„Vy ste verbovali týchto študentov do… do vašej armády?“

„Dnes sa mala konať prvá schôdzka,“ prikývol Dumbledore. „Iba som chcel zistiť, či by mali záujem a pridali sa ku mne. Teraz vidím, že pozvať slečnu Edgecombovú bola, pravdaže, chyba.“

Marietta prikývla. Fudge pozrel z nej na Dumbledora a hruď sa mu dvíhala.

„Takže vy ste naozaj pripravovali sprisahanie proti mne!“ kričal.

„Správne,“ zasa prikývol usmiaty Dumbledore.

„NIE!“ zakričal Harry.

Kingsley naňho vrhol výstražný pohľad, McGonagallová hrozivo vyvalila oči, ale Harrymu odrazu svitlo, čo chce Dumbledore urobiť, a nemohol to dopustiť.

„Nie… profesor Dumbledore…“

„Buď ticho, Harry, lebo budeš musieť opustiť moju pracovňu,“ pokojne mu prikázal Dumbledore.

„Áno, Potter, čušte!“ vyštekol naňho Fudge, ktorý stále zízal na Dumbledora zdesene, ale zároveň natešene. „Tak teda, tak teda… prišiel som sem dnes večer, predpokladajúc, že vylúčim Pottera, a namiesto toho…“

Namiesto toho musíte zatknúť mňa,“ usmieval sa Dumbledore. „Je to ako stratiť knut a nájsť galleón, však?“

„Weasley!“ vykríkol Fudge, až sa tak triasol od radosti, „Weasley, všetko ste to zaznamenali, všetko, čo povedal, jeho priznanie, máte to?“

„Áno, pane, myslím, že áno, pane!“ dychtivo prikyvoval Percy s nosom pofŕkaným od atramentu, čo tak rýchlo zapisoval.

„Aj to, ako sa pokúšal vybudovať armádu proti ministerstvu a ako pracoval na mojej destabilizácii?“

„Áno, pane, mám to, áno!“ Percy si radostne prezeral poznámky.

„Tak teda dobre,“ povedal Fudge a rozplýval sa od radosti, „prepíšte svoje poznámky dvojmo, Weasley, a jednu kópiu ihneď zašlite do Denného Proroka. Ak pošleme rýchlu sovu mali by sme stihnúť ranné vydanie!“ Percy vybehol z miestnosti, zatresol za sebou dvere a Fudge sa znova otočil k Dumbledorovi. „Teraz vás eskortujeme na ministerstvo kde vás formálne obvinia, a potom si v Azkabane počkáte na proces!“

„Ach, áno,“ milo odvetil Dumbledore. „Áno, myslel som si, že narazíme na tú malú prekážku.“

„Prekážku?“ začudoval sa Fudge a hlas sa mu ešte stále chvel od radosti. „Ja nevidím nijakú prekážku, Dumbledore!“

„No ja, žiaľ, áno,“ ospravedlňujúcim tónom povedal Dumbledore.

„Och, naozaj?“

„No… ide len o to, že vy zrejme konáte pod vplyvom falošnej predstavy, že ja sa podrobím – ako sa to hovorí? – bez kladenia odporu? Žiaľ, vôbec nepôjdem bez kladenia odporu, Kornelius. Vôbec nemám v úmysle dať sa eskortovať do Azkabanu. Mohol by som, pravdaže, odtiaľ ujsť – ale aká by to bola strata času, a úprimne povedané, viem si predstaviť celý rad činností, ktoré by som robil radšej.“

Umbridgeovej tvár bola čoraz červenšia. Vyzerala, akoby niekto do nej nalieval vriacu vodu. Fudge civel na Dumbledora s veľmi hlúpym výrazom na tvári, ako keby ho práve omráčil náhly úder a nemôže uveriť tomu, že sa to stalo. Potichu zakašľal, potom sa otočil ku Kingsleymu a k mužovi s krátkymi sivými vlasmi, ktorý jediný z celej miestnosti doteraz mlčal. Ten Fudgeovi povzbudzujúco kývol a kúsok sa pohol dopredu, odlepil sa od steny. Harry videl, ako sa jeho ruka takmer mimovoľne pohla smerom k vrecku.