Harry Potter a Fénixov rád

„Môj pane… áno, môj pane,“ vzdychol si Rookwood hlasom chrapľavým od úľavy.

„Budem potrebovať tvoju pomoc. Všetky informácie, ktoré mi môžeš poskytnúť.“

„Samozrejme, môj pane, samozrejme… čokoľvek…“

„Dobre… môžeš ísť. Pošli ku mne Averyho.“

Rookwood rýchlo spätkoval, ukláňajúc sa, a zmizol za dverami.

Len čo Harry v miestnosti osamel, ponáhľal sa k stene. Na nej v tieni viselo puknuté fľakaté zrkadlo. Podišiel k nemu. Jeho odraz bol čoraz väčší a jasnejší… tvár belšia než lebka… červené oči so štrbinami namiesto zreníc…

„NIEEE!“

„Čo je?“ skríkol hlas vedľa neho.

Harry sa horúčkovito rozháňal rukami, zaplietol sa do závesov a spadol z postele. Chvíľu nevedel, kde je, bol presvedčený, že uvidí nad sebou tú bielu tvár pripomínajúcu lebku, no vtedy sa celkom blízko ozval Ronov hlas.

„Prestaň sa správať ako blázon, nech ťa z toho vymotám.“

Ron odmotával závesy a Harry v mesačnom svetle vyvaľoval naňho oči, ležiac na chrbte. Jazva ho bolestivo pálila. Ron vyzeral, akoby sa bol práve chystal spať, jednu ruku mal vytiahnutú z rukáva habitu.

„Zase niekoho napadli?“ spýtal sa, drsne Harryho dvíhajúc zo zeme. „Ocka? Ten had?“

„Nie… všetci sú v poriadku,“ vzdychol Harry a mal pocit, že čelo má v ohni. „Avery nie je… má problémy… dal mu nesprávnu informáciu… Voldemort je veľmi nahnevaný…“

Harry zastonal, roztrasený klesol na posteľ a šúchal si jazvu. „Ale Rookwood mu teraz pomôže… znova je na správnej stope.“

„O čom to hovoríš?“ vystrašene sa spýtal Ron. „Myslíš… videl si Veď-Vieš-Koho?“

„Ja som bol Veď-Vieš-Kto,“ povedal Harry a natiahol v tme ruky a potom si ich priblížil k tvári, aby sa presvedčil, že už nie sú smrteľne bledé a nemá dlhé prsty. „Bol s Rookwoodom, to je jeden z tých smrťožrútov, čo utiekli z Azkabanu, pamätáš? Rookwood mu práve hovoril, že Bode to nemohol urobiť.“

„Čo nemohol urobiť?“

„Niečo odstrániť… povedal, že Bode musel vedieť, že to nemôže urobiť… Bode bol pod Imperiusom… myslím, že Malfoyov otec ho naňho uvrhol.“

„Bode bol očarovaný, aby niečo odstránil? Ale, Harry, to musí byť tá…“

„Zbraň,“ dokončil Harry namiesto neho. „Viem.“

Dvere spálne sa otvorili, prišli Dean so Seamusom. Harry rýchlo vyložil nohy na posteľ. Nechcel, aby chlapci postrehli, že sa stalo niečo čudné, najmä keď si Seamus práve prestal myslieť, že je cvok.

Ron sklonil hlavu k Harrymu, akože si berie vodu z nočného stolíka: „Povedal si, že ty si bol Veď-Vieš-Kto?“

„Áno,“ potichu prikývol Harry.

Ron si mimovoľne odpil oveľa viac, než bolo potrebné, a Hany videl, ako mu voda tečie po brade na prsia.

„Harry,“ šepkal, kým Dean a Seamus hrmotali, vyzliekali si habity a rozprávali sa, „musíš to povedať…“

„Nemusím to povedať nikomu,“ stručne odvetil Harry. „Vôbec by som to nebol videl, keby som zvládol oklumenciu. Mám si ovládnuť myseľ, uzatvoriť ju pred takýmito vecami. To odo mňa chcú.“

Mal na mysli Dumbledora. Vliezol naspäť do postele, prevrátil sa na bok chrbtom k Ronovi a po chvíli počul, ako zavŕzgala aj Ronova posteľ, a tak si zase ľahol na chrbát, jazva ho začala páliť. Zahryzol do vankúša, aby nestonal. Harry vedel, že Averyho trestajú.

Na druhý deň Harry a Ron čakali až do prvej prestávky, kým Hermione porozprávali, čo sa stalo. Chceli si byť celkom istí, že ich nikto nemôže počuť. Stáli ako zvyčajne vo svojom kúte na chladnom dvore a Harry jej dopodrobna vylíčil všetko, čo si zo sna pamätal. Hermiona chvíľu nevravela nič, ale až nepríjemne prenikavo hľadela na Freda a Georgea, ktorí bez hláv na druhej strane dvora predávali spod plášťov čarovné klobúky.

„Tak preto ho zabili,“ priam vydýchla a konečne odlepila pohľad od Freda s Georgeom. „Keď sa Bode pokúsil ukradnúť tú zbraň, stalo sa mu niečo čudné. Myslím, že na nej alebo okolo nej musí pôsobiť nejaké obranné zaklínadlo, bráni nepovolanému v dotyku. Preto bol u svätého Munga, v hlave sa mu to pomotalo a nemohol rozprávať. Ale spomínate si, čo nám hovorila liečiteľka – uzdravoval sa. A oni nemohli riskovať, aby sa uzdravil, však? Šok z toho, čo sa stalo, keď sa tej zbrane dotkol, zrejme zrušil Imperius. A keby sa mu vrátil hlas, vysvetlil by, čo robil, nie? Všetci by sa dozvedeli, že ho poslali ukradnúť zbraň. Samozrejme, pre Luciusa Malfoya bolo jednoduché uvaliť naňho zaklínadlo. Na ministerstve je predsa pečený-varený, nie?“

„Trčal tam dokonca aj v deň môjho výsluchu,“ potvrdil Harry. „V… počkajte…“ zarazil sa. „V ten deň sa motal na chodbe Oddelenia záhad! Tvoj otec hovoril, že sa tam zrejme pokúsil prekĺznuť, aby zistil, čo bolo na mojom výsluchu, ale čo ak…“

„Sturgis!“ zhíkla Hermiona ako obarená.

„Prosím?“ zmätene na ňu hľadel Ron.