Harry Potter a Fénixov rád

Harry vliezol do postele a myslel na zápas. Pohltil ho obrovský pocit márnosti, aj keď stretnutie sledoval iba ako divák. Skutočne naňho zapôsobil Ginnin výkon, ale vedel, že keby bol hral on, mohol chytiť strelu skôr… že v jednom okamihu sa trepotala pri Kirkeho členku a keby Ginny nebola zaváhala, mohla uchmatnúť pre Chrabromil tesné víťazstvo.

Umbridgeová sedela zopár radov pred Harrym a Hermionou. Zo dva razy sa otočila a pozrela naňho a jej žabacie ústa sa roztiahli v úsmeve, ktorý sa mu videl škodoradostný. Ako tam ležal v tme a predstavil si ho, až blčal hnevom. Po chvíli si však spomenul, že si má pred spaním vyprázdňovať myseľ od všetkých citov, ako mu na konci každej hodiny oklumencie prikazoval Snape.

Chvíľu sa o to pokúšal, no len čo si spomenul ešte aj na Snapa, iba to v ňom vyvolávalo nevôľu a uvedomil si, že namiesto uvoľnenia sa sústreďuje na to, ako veľmi ich oboch neznáša. Ronovo chrápanie pomaly utíchlo a vystriedalo ho hlboké pravidelné dýchanie. Harrymu trvalo oveľa dlhšie, než zaspal. Telo bolo unavené, ale mozog potreboval nejaký čas, kým sa upokojil.

Snívalo sa mu, že Neville s profesorkou Sproutovou tancujú valčík v núdzovej izbe a profesorka McGonagallová im pritom hrá na gajdy. Chvíľu ich spokojne sledoval a potom sa rozhodol, že pôjde pohľadať ostatných členov DA.

Vyšiel z miestnosti, ale neocitol sa oproti gobelínu Barnabáša Bláznivého, ale oproti horiacej fakli uloženej v držiaku na kamennej stene. Pomaly otočil hlavu doľava. Tam, na konci chodby bez okien, boli jednoduché čierne dvere.

Šiel k nim a narastalo v ňom vzrušenie. Mal zvláštny pocit, že tentoraz bude mať konečne šťastie a podarí sa mu ich otvoriť… bol od nich už len na tridsať centimetrov a s nadšením zbadal pásik slabého belasého svetla na pravej strane… dvere boli pootvorené… natiahol ruku, že ich otvorí, a…

Ron nahlas, škrípavo a tentoraz skutočne zachrápal a Harry sa prudko zobudil s pravou rukou vystretou pred seba do tmy, aby otvoril dvere, od ktorých ho delili stovky kilometrov. S pocitom sklamania i viny zároveň nechal ruku klesnúť. Vedel, že nemal vidieť tie dvere, ale zároveň ho tak premohla zvedavosť, čo je za nimi, že nemohol prekonať hnev na Rona… keby tak bol zachrápal o trošku neskôr.

V pondelok ráno prišli do Veľkej siene na raňajky práve vo chvíli, keď priletela sovia pošta. Hermiona nebola jediná, čo nedočkavo čakala na Denného Proroka – skoro všetci sa chceli dozvedieť nejaké novinky o utečených smrťožrútoch, ktorých stále nechytili napriek mnohým hláseniam o tom, kde ich ľudia videli. Dala sove doručovateľke knut a nedočkavo noviny rozvinula. Harry zatiaľ pil pomarančový džús, a pretože za celý rok dostal iba jediný lístok, bol si istý, že je to omyl, keď pred ním s buchotom pristála prvá sova.

„Koho hľadáš?“ spýtal sa jej, apaticky odtiahol svoj džús spod jej zobáka a naklonil sa, aby videl meno adresáta:

Harry Potter, Veľká sieň, Rokfortská škola

Zamračený chcel sove vziať list, ale kým to stihol, vedľa nej sa zniesli tri, štyri… päť ďalších sov a bojovali medzi sebou o miesto, šliapali do masla a prevrátili soľničku, lebo každá chcela odovzdať svoj list prvá.

„Čo sa deje?“ užasnuto sa spýtal Ron a celý chrabromilský stôl sa naklonil a civel, ako za prvými sovami pristálo sedem ďalších, škriekali, húkali a trepotali krídlami.

„Harry!“ vzrušene zavolala Hermiona, strčila ruky do peria a vytiahla myšiarku ušatú s dlhým valcovitým balíkom. „Myslím, že viem, čo to znamená – otvor najprv toto!“

Harry roztrhol hnedý obal. Vykotúľal sa z neho natuho zvinutý výtlačok marcového čísla Sršňa. Rozvinul ho a videl ako sa naňho z titulnej stránky ostýchavo usmieva vlastná tvár. Naprieč celým obrázkom výrazne svietil nápis z veľkých červených písmen:

HARRY POTTER KONEČNE PREHOVORIL! PRAVDA O TOM-KOHO-NETREBA-MENOVAŤ A O NOCI, KEĎ VIDEL JEHO NÁVRAT

„Dobré, však?“ chválila Luna, ktorá zašla k chrabromilskému stolu a vtisla sa na lavicu medzi Freda a Rona. „Vyšlo to včera. Požiadala som ocka, aby ti poslal jeden výtlačok zdarma. Čakala som to,“ ukázala na zhromaždené sovy, lebo ešte stále škrabotali po stole pred Harrym. „Listy od čitateľov.“

„To som si myslela,“ tešila sa Hermiona. „Harry, mohla by som…?“

„Nech sa ti páči,“ prikývol trochu zmätený.

Ron s Hermionou začali otvárať obálky.

„Tento je od nejakého chlapíka, myslí si, že ti preskočilo,“ konštatoval Ron, keď prezrel list. „No dobre…“

„Táto žena ti odporúča, aby si vyskúšal šokové zaklínadlá u svätého Munga,“ sklamane sa zatvárila Hermiona a pokrčila druhý list.

„Zato tento vyzerá dobre,“ pomaly povedal Harry, keď preletel dlhý list od nejakej čarodejnice z Paisley. „Hej, táto píše, že mi verí!“