„Hrôza,“ mrzuto zašomral Ron.
„Ale no tak,“ Hermiona sa obrátila k Ginny. „Určite to nebolo až také…“
„Ale bolo,“ potvrdila Ginny. „Bolo to otrasné. Angelina ku koncu skoro plakala.“
Ron a Ginny sa išli po večeri okúpať a Harry s Hermionou sa vrátili do rušnej chrabromilskej klubovne a zvyčajnej kope domácich úloh. Harry sa už pol hodiny pasoval s novou mapou hviezd na astronómiu, keď sa zjavili Fred s Georgeom.
„Ron a Ginny tu nie sú?“ spýtal sa Fred, pritiahol si stoličku a obzeral sa po klubovni, a keď Harry pokrútil hlavou, povedal: „Dobre. Sledovali sme ich tréning. Zabijú ich. Bez nás sú absolútne nemožní.“
„Ale no tak, Ginny nie je zlá,“ spravodlivo pripomenul George a sadol si vedľa Freda. „Pravdu povediac, nechápem, ako môže byť taká dobrá, keď sme jej nikdy nedovolili hrať s nami.“
„Od svojich šiestich rokov sa vždy vlámala do záhradnej šopy a striedavo vám brala metly, keď ste neboli na dosah,“ ozvala sa Hermiona spoza vratkej kopy kníh o starobylých runách.
„Ó,“ trochu prekvapene zvolal George. „Tak je to jasné.“
„Chytil už Ron niečo?“ spýtala sa Hermiona, vykúkajúc spoza Magických hieroglyfov a logogramov.
„Darí sa mu, keď si myslí, že ho nikto nevidí,“ Fred prevrátil oči. „Takže postačí, ak v sobotu požiadame divákov, aby sa otočili chrbtami, a vždy, keď sa prehadzovačka priblíži k nemu, rozprávali sa medzi sebou.“
Znova vstal, nepokojne prešiel k oknu a hľadel von na tmavý areál.
„Viete, metlobal bolo to jediné, pre čo sa tu oplatilo zostať.“
Hermiona naňho prísne pozrela.
„Čakajú vás skúšky!“
„Veď sme ti už hovorili, že sa pre MLOK-y nevzrušujeme,“ povedal Fred. „Ulievačky sú pripravené, len to spustiť, zistili sme, ako sa zbaviť tých vredov – poradí si s nimi pár kvapiek esencie z murtlapa. Lee nás k tomu doviedol.“
George dokorán zazíval a zronene pozrel na zatiahnutú nočnú oblohu.
„Neviem, či chcem ten zápas vidieť. Ak nás Zacharias Smith porazí, možno sa budem musieť zabiť.“
„Radšej teda zabi jeho,“ rozhodne odporúčal Fred.
„Práve to je ten problém pri metlobale,“ zamyslene vyhlásila Hermiona a znova sa sklonila nad preklad rún, „vytvára zlú atmosféru a napätie medzi fakultami.“
Zdvihla oči, aby pohľadala
„Ale áno!“ trvala na svojom netrpezlivo. „Veď je to len hra, nie?“
„Hermiona,“ krútil hlavou Harry, „si skvelá pokiaľ ide o city, ale podobným veciam, ako metlobalu, jednoducho nerozumieš.“
„Možno nie,“ povedala pochmúrne a vracala sa k prekladu, „ale moje šťastie aspoň nezávisí od Ronových strážcovských schopností.“
A hoci Harry by bol radšej skočil z Astronomickej veže, než by jej to priznal, dal by všetky galleóny za to, aby do budúceho sobotňajšieho zápasu už ani jemu na metlobale nezáležalo.
Najlepšie na tom zápase bolo to, že netrval dlho. Chrabromilskí diváci museli vydržať iba dvadsať minút utrpenia. Ťažko povedať, čo bolo najhoršie – u Harryho o takéto hodnotenie tesne súperil Ronov štrnásty pustený gól, situácia, keď Sloper minul dorážačku a namiesto nej trafil pálkou Angelinu do úst, a to, ako Kirke vrešťal, keď padal z metly, len čo sa k nemu blížil Zacharias Smith s prehadzovačkou v ruke.
Bol to zázrak, že Chrabromil prehral iba o desať bodov. Ginny sa totiž podarilo uchmatnúť ohnivú strelu bifľomorskému stíhačovi Summerbymu spred nosa, a tak výsledné skóre bolo dvestoštyridsať ku dvesto tridsiatim.
„Šikovne si ju chytila,“ pochválil Harry Ginny v klubovni, kde sa atmosféra podobala zvlášť smutnému pohrebu.
„Mala som šťastie,“ pokrčila plecami. „Nebola to veľmi rýchla strela, navyše Summerby je prechladnutý, kýchol a zavrel oči práve v nesprávnom okamihu. Ale keď sa vrátiš do družstva ty…“
„Ginny, ja som dostal celoživotný zákaz.“
„Zákaz platí, pokiaľ je na škole Umbridgetka,“ opravila ho Ginny. „A to je rozdiel. No skrátka, keď sa vrátiš, myslím, že to skúsim ako triafačka. Angelina i Alicia na budúci rok odchádzajú, a aj tak sa mi viac páči triafačský post než stíhačský.“
Harry pozrel na Rona. Ten sa hrbil v kúte s fľaškou ďatelinového piva v ruke a hľadel si na kolená.
„Angelina mu stále nechce dovoliť, aby odišiel,“ povedala Ginny, akoby čítala Harryho myšlienky. „Vraj vie, že v ňom niečo je.“
Harry mal Angelinu rád za jej vieru v Rona, ale zároveň si myslel, že by bolo od nej láskavejšie, keby ho nechala odísť z tímu. Ron odchádzal z ihriska za burácajúceho zborového
Fred s Georgeom podišli k nim.
„Nemal som to srdce ani si len z neho uťahovať,“ vzdychol Fred a pozrel na Ronovu zhrbenú postavu. „Viete… keď nechytil ten štrnásty…“
Divo mával rukami, akoby plával psím štýlom.
„…to si nechám na nejaké večierky.“
Zakrátko sa Ron odvliekol do postele. Z ohľaduplnosti, ak by sa Ronovi chcelo predstierať, že už spí, Harry chvíľu počkal a potom sa aj on pobral do spálne. A naozaj, keď sa napokon dostal do izby, Ron chrápal prihlasno na to, aby to bolo prirodzené.