Harry Potter a Fénixov rád

„Až prekvapujúco veľa ľudí sa ponúklo, že pôjdu po teba,“ povedal Lupin, akoby čítal Harryho myšlienky, a kútikmi úst mu trochu myklo.

„Áno, ale o to lepšie,“ zachmúrene dodal Moody. „Sme tvoja stráž, Potter.“

„Iba čakáme na signál, že je bezpečné vydať sa na cestu,“ vysvetľoval Lupin a pozrel cez kuchynské okno. „Máme asi pätnásť minút.“

„Títo muklovia sú veľmi čistotní, pravda?“ poznamenala Tonksová, ktorá sa s veľkým záujmom obzerala po kuchyni. „Môj tatko sa narodil v muklovskej rodine a je to starý lajdák. Asi je každý iný, tak ako my čarodejníci.“

„Ech… áno,“ prikývol Harry a znova sa obrátil k Lupinovi: „Čo sa deje? Nikto mi nič nenapísal, čo Vol…“

Niekoľkí z čarodejníkov zasipeli. Dedalus Diggle znova pustil klobúk a Moody zavrčal: „Ticho buď!“

„Čo je?“

„Tu nebudeme o ničom diskutovať, je to priveľmi riskantné,“ vysvetlil Moody a pozrel na Harryho normálnym okom. To čarovné hľadelo na strop. „Doparoma,“ dodal nahnevane a zdvihol ruku k čarovnému oku. „Odkedy ho nosil ten darebák, zasekáva sa.“

Vybral si oko, pričom sa ozval nepríjemný mľaskavý zvuk, ako keď vytiahnete zátku z výlevky.

„Divooký! Viete, že je to nechutné?“ nenúteným tónom poznamenala Tonksová.

„Daj mi, prosím ťa, pohár vody, Harry,“ požiadal Moody.

Harry šiel k umývačke, vytiahol čistý pohár a napustil doň vodu, pričom ho celá skupina čarodejníkov stále uprene sledovala. Ich nemilosrdné pohľady ho začínali hnevať.

„Na zdravie,“ povedal Moody, keď mu Harry podal pohár. Vložil čarovné oko do vody, pichal doň, oko sa točilo a civelo na všetkých do radu. „Na spiatočnej ceste potrebujem tristošesťdesiatstupňové videnie.“

„Ako sa ta dostaneme – ta, kam ideme?“ spýtal sa Harry.

„Na metlách,“ odvetil Lupin. „To je jediný možný spôsob. Na premiestňovanie si primladý, hop-šup sieť je sledovaná a neautorizované prenášadlo by nás stálo život.“

„Remus hovorí, že vieš dobre lietať,“ hlbokým hlasom poznamenal Kingsley Shacklebolt.

„Výborne,“ upresnil Lupin, ktorý pozeral na hodinky. „Radšej sa choď zbaliť, Harry, aby sme mohli odísť, keď dostaneme signál.“

„Idem s tebou a pomôžem ti,“ nadšene sa ponúkla Tonksová. Vyšla s Harrym na chodbu a hore schodmi a zvedavo a so záujmom sa obzerala.

„Je to tu zvláštne. Až priveľmi čisté,“ poznamenala. „Vieš, ako to myslím. Trochu neprirodzené. Och, toto je lepšie,“ dodala, keď vošli do Harryho izby a on rozsvietil.

V jeho izbe bol v každom prípade oveľa väčší neporiadok než inde v dome. Keďže Harry bol v nej zavretý štyri dni a mal veľmi zlú náladu, nenamáhal sa upratovať. Väčšina jeho kníh sa povaľovala po zemi, lebo sa chcel trochu rozptýliť, ale vždy ich len odhodil. Hedviginu klietku bolo treba vyčistiť – už začínala smrdieť – a kufor ležal na zemi otvorený a okolo neho hromada muklovského oblečenia pomiešaného s čarodejníckymi habitmi, ktoré sa z neho vysypali.

Harry začal zbierať knihy a náhlivo ich hádzať do kufra. Tonksová zastala pred jeho otvorenou skriňou a kriticky sa obzerala v zrkadle na vnútornej strane dverí.

„Vieš, fialová vlastne nie je moja farba,“ povedala zamyslene a potiahla sa za pramienok vlasov. „Nemyslíš, že v nej vyzerám trochu vyziabnuto?“

„Ehm…“ Harry pozrel na ňu ponad Metlobalové mužstvá Británie a Írska.

„Áno, veru tak,“ energicky vyhlásila Tonksová. Sústredene privrela oči, akoby sa usilovala na niečo si spomenúť. O chvíľu sa jej vlasy zmenili na žuvačkovoružové.

„Ako ste to urobili?“ spýtal sa Harry, zízajúc na ňu, keď znovu otvorila oči.

„Som metamorfmág,“ vysvetlila, pozrela na seba v zrkadle a otočila hlavu tak, aby si videla vlasy zo všetkých strán. „To znamená, že môžem meniť svoj výzor, ako chcem,“ dodala, keď zbadala za sebou v zrkadle Harryho nechápavý výraz. „Narodila som sa tak. Z ukrývania a maskovania som na školení aurorov dostala najvyššie známky, hoci som sa vôbec nemusela učiť, a to bolo skvelé.“

„Vy ste auror?“ Na Harryho to zapôsobilo. Byť lovcom čiernych mágov, to bola jediná kariéra po skončení Rokfortu, o ktorej uvažoval.

„Áno,“ potvrdila Tonksová a bolo vidieť, že je hrdá. „Aj Kingsley, ale on je trochu vyššie než ja. Ja som sa kvalifikovala iba pred rokom. Skoro som prepadla pri utajenom pohybe a sledovaní. Som hrozne nemotorná. Počul si, ako som rozbila ten tanier, keď sme prišli?“

„Dá sa metamorfmágii naučiť?“ spýtal sa jej Harry, vystrel sa a celkom zabudol na balenie.

Tonksová sa zasmiala.

„Asi by si niekedy najradšej skryl tú jazvu, však?“

Jej oči spočinuli na jazve v tvare blesku na Harryho čele.

„To veru áno,“ zahundral Harry a odvrátil sa. Nemal rád, keď ľudia civeli na jeho jazvu.

„Nuž, obávam sa, že sa na tom narobíš,“ povedala Tonksová. „Metamorfmágovia sú vzácnosť, rodia sa, nemožno ich urobiť. Väčšina čarodejníkov potrebuje prútik alebo elixíry, aby zmenili svoj výzor. Ale my už musíme ísť, Harry, mali by sme baliť,“ dodala previnilo a obzerala sa po neporiadku na zemi.

„Ach, áno,“ Harry chytil pár ďalších kníh.

„Nebuď hlúpy, bude to rýchlejšie, ak to urobím ja – Zbaliť!“ zvolala Tonksová a dlhými švihnutiami mávala prútikom nad zemou.