Harry Potter a Fénixov rád

Znovu vytiahol Záškodnícku mapu a pozorne sledoval, či na siedmom poschodí nie sú nejakí učitelia. Spolužiakov púšťal po troch, po štyroch a úzkostlivo sledoval ich bodky, aby videl, či sa bezpečne vrátili do svojich klubovní – Bifľomorčania na chodbu na prízemí, ktorá viedla ku kuchyni, Bystrohlavčania do veže na západnej strane hradu a Chrabromilčania k portrétu Tučnej panej.

„Bolo to dobré, naozaj dobré, Harry,“ pochvaľovala si Hermiona, keď zostali len oni traja s Ronom.

„Áno!“ nadšene zvolal Ron. Poslední vykĺzli z dverí a hľadeli, ako za nimi zase splynuli s kamennou stenou. „Videl si, ako som odzbrojil Hermionu, Harry?“

„Iba raz,“ dotknuto sa ohradila Hermiona. „Ja som ťa dostala častejšie než ty mňa…“

„Nedostal som ťa iba raz, dostal som ťa aspoň tri razy.“

„No ak počítaš aj to potknutie o vlastnú nohu a vykopnutie prútika z ruky…“

Celou cestou do klubovne sa hádali, ale Harry ich nepočúval. Sledoval Záškodnícku mapu a myslel aj na to, ako mu Čcho povedala, že ju znervózňuje.

19 Leva had

Harry sa nasledujúce dva týždne cítil, akoby v hrudi nosil nejaký talizman, nejaké horúce tajomstvo, ktoré mu pomáha prežiť Umbridgeovej hodiny, ba dokonca sa zdvorilo usmievať pri pohľade do jej strašných vypúlených očí. On i DA jej vzdorovali priamo pod nosom, robili presne to, čoho sa ona a ministerstvo najväčšmi obávali, a vždy keď mal na jej hodinách čítať učebnicu Wilberta Slinkharda, namiesto toho si vybavoval príjemné chvíle z poslednej schôdzky, spomínal, ako sa Nevillovi podarilo odzbrojiť Hermionu, ako Colin Creevey po drine na troch stretnutiach zvládol zabraňovacie zaklínadlo, a Parvati Patilová si tak dokonale osvojila odstraňovacie zaklínadlo, že úplne odstránila stôl so všetkými špiónoskopmi.

Harry zistil, že je skoro nemožné stanoviť pravidelný termín večerných stretnutí DA, pretože sa museli prispôsobiť tréningom troch metlobalových družstiev, ktoré sa často menili pre poveternostné podmienky, ale Harry to neľutoval, ba mal pocit, že je asi lepšie, ak termíny ich stretnutí zostanú nepredvídateľné. Keby ich niekto sledoval, ťažko odhalí nejaký systém.

Hermiona onedlho vymyslela veľmi šikovný spôsob oznamovania dátumu a času nasledujúceho stretnutia, ak bolo potrebné zmeniť ho nečakane, pretože keby príslušníci rôznych fakúlt vo Veľkej sieni pričasto chodili k druhým stolom a zhovárali sa, mohlo by to vzbudiť podozrenie. Každému členovi DA dala falošný galleón (Ron sa pri pohľade na plný košík veľmi potešil, lebo bol presvedčený, že Hermiona rozdáva skutočné peniaze).

„Vidíte čísla pri okraji mincí?“ vysvetľovala prítomným na konci štvrtej schôdzky a jednu držala v ruke. Vo svetle pochodne sa hrubá žltá minca leskla. „Na skutočných galleónoch je poradové číslo raráška, ktorý mincu odlieval. Na týchto falošných minciach sa však budú čísla meniť a budú ukazovať dátum a čas nasledujúcej schôdzky. Pri zmene dátumu sa minca rozpáli, takže ak ju budete mať vo vrecku, pocítite to. Každý si vezmeme jednu, a keď Harry stanoví dátum ďalšej schôdzky, zmení čísla na svojej minci, a pretože som mince upravila meniacim zaklínadlom, všetky sa zmenia podľa tej jeho.“

Po Hermioniných slovách nasledovalo úplné ticho. Dosť vykoľajene pozrela na tváre obrátené k nej.

„No… ja som si myslela, že to bude dobrý nápad,“ dodala neisto. „Teda, aj keby od vás Umbridgeová chcela, aby ste jej ukázali obsah vreciek, na tom predsa nie je nič podozrivé, že nosíte galleón, nie? Ale… ak ich nechcete používať…“

„Ty vieš použiť meniace zaklínadlo?“ žasol Terry Boot.

„Áno.“

„Ale to je… to je na úrovni MLOK-a,“ ledva zo seba dostal.

„Ach… no… áno, myslím, že áno,“ Hermiona sa usilovala tváriť skromne.

„Ako to, že nie si v Bystrohlave?“ spytoval sa a hľadel na Hermionu takmer zbožne. „S takou hlavou?“

„Triediaci klobúk vážne uvažoval, že ma zaradí do Bystrohlavu,“ živo odvetila Hermiona, „ale nakoniec sa rozhodol pre Chrabromil. Takže to znamená, že budeme tie galleóny používať?“

Ozvalo sa súhlasné mrmlanie a všetci si vybrali z košíka po minci. Harry úkosom pozrel na Hermionu.

„Vieš, čo mi to pripomína?“

„Nie. A čo?“

„Jazvy smrťožrútov. Ak sa Voldemort jednej z nich stlačí, jazvy ostatných sa rozpália a oni vedia, že sa majú k nemu pripojiť.“

„Možno áno,“ potichu priznala Hermiona, „to ma inšpirovalo, ale ako si si iste všimol, rozhodla som sa vyryť dátumy na mince, nie na kožu našich členov.“

„Tvoj variant sa mi páči väčšmi,“ usmial sa Harry. Strčil si svoj galleón do vrecka. „Pri tomto však hrozí nebezpečenstvo, že by sme ho mohli omylom utratiť.“

„To sotva,“ vyhlásil Ron, ktorý si trochu smutne prezeral svoju falošnú mincu. „Nemám jediný skutočný galleón, takže si ho nemôžem pomýliť.“