Harry Potter a Fénixov rád

Dupot topánok silnel, keď študenti vystupovali na šikmé tribúny. Ozýval sa spev, ale Harry slová nerozoznal. Začala sa ho zmocňovať nervozita, no vedel, že chvenie v jeho žalúdku sa nedá ani len porovnať s tým, čo cíti Ron. Ten si stláčal brucho a s vytrčenou bradou znova uprene hľadel pred seba a tvár mal popolavú.

„Je čas,“ potichu ich vyzvala Angelina, keď pozrela na hodinky. „Poďme… veľa šťastia.“

Všetci vstali, vyložili si metly na plecia a husím radom vypochodovali zo šatne. Privítal ich rev, v ktorom Harry stále počul spev, hoci ho tlmili ovácie a piskot.

Slizolinské mužstvo už na nich čakalo. Aj oni mali tie strieborné korunky – odznaky. Ich nový kapitán Montague, mal postavu ako Dudley Dursley, predlaktia ako mohutné chlpaté šunky. Za ním striehli skoro rovnako veľkí Crabbe a Goyle, hlúpo žmurkali a kývali novými odrážačskými pálkami. Malfoy stál na boku a svetlo zvýrazňovalo bielo-plavú farbu jeho vlasov. Zachytil Harryho pohľad a uškrnul sa, pričom si poklopkal po odznaku v tvare korunky na hrudi.

„Kapitáni, podajte si ruky,“ vyzvala ich rozhodkyňa madam Hoochová.

Angelina a Montague podišli k sebe a Harry videl, že Montague sa usiluje rozmliaždiť Angeline prsty, ale ona ani okom nemihla.

„Nasadnúť na metly…“

Madam Hoochová si vložila do úst píšťalku a zapískala.

Vypustili lopty a štrnásť hráčov vyletelo nahor. Harry kútikom oka postrehol, ako Ron trieli k bránkovým obručiam. Harry sa vzniesol vyššie, vyhol sa dorážačke a vydal sa na široký okruh okolo štadióna hľadať zlatý záblesk. Draco Malfoy na druhej strane ihriska robil presne to isté.

„A je to Johnsonová… Johnsonová s prehadzovačkou, to je hráčka! Už roky to hovorím, ale aj tak so mnou nechce chodiť…“

„JORDAN!“ zakričala profesorka McGonagallová.

„To ja len tak pre zábavu, pani profesorka, zvýši to zaujímavosť – vyhla sa Warringtonovi, obišla Montagua, je… au – zozadu ju zasiahla dorážačka, ktorú odrazil Crabbe – Montague chytá prehadzovačku, Montague mieri naspäť nad ihrisko – krásna dorážačka od Georgea Weasleyho triafa Montagua do hlavy, ten púšťa prehadzovačku. Zachytila ju Katie Bellová. Katie Bellová z Chrabromilu prihráva dozadu na Alicie Spinnetovej a Spinnetová preč…“

Komentár Leeho Jordana sa rozliehal po štadióne a Harry vo vetre, ktorý mu hvízdal za ušami, a v hukote kričajúceho a pískajúceho a spievajúceho davu čo najpozornejšie počúval.

„… uskakuje pred Warringtonom, vyhýba sa dorážačke to bolo o chlp, Alicia – a davy toto milujú, len ich počúvať! Čo to vyspevujú?“

Lee sa odmlčal a vtedy sa z mora zelenej a striebornej slizolinskej tribúne ozvala pieseň hlasnejšie a zreteľnejšie:

„Weasley všetko zbabral,
k víťazstvu nám nahral.
Slizolin mu ďakuje:
Weasley je náš kráľ!

Narodil sa na smetisku,
púšťa loptu na ihrisku.
K víťazstvu nám nahral,
Weasley je náš kráľ!“

„… Alicia prihráva naspäť Angeline!“ kričal Lee a Harry sa otočil, lebo po tom, čo práve počul, to v ňom vrelo. Vedel, že Lee sa snaží prehlušiť slová piesne. „No poďme, poďme, Angelina – vyzerá to, že už musí prekonať iba strážcu! STRIEĽA!… Aááách!“

Slizolinský strážca Bletchley prehadzovačku chytil, hodil ju Warringtonovi, ktorý s ňou uháňal preč, kľučkoval medzi Katie a Aliciou a spev zdola silnel a silnel tým viac, čím bol bližšie k Ronovi.

„Weasley je náš kráľ!
Weasley je náš kráľ!
Púšťa loptu na ihrisku,
Weasley je náš kráľ!“

Harry sa tomu nemohol ubrániť – prestal hľadať ohnivú strelu a obrátil Blesk k Ronovi, osamelej postave na vzdialenej strane ihriska, vznášajúcej sa pred tromi bránkovými obručami. Rútil sa k nemu mohutný Warrington.

„…Warrington má prehadzovačku, mieri k bránke, je mimo dosahu dorážačky a pred ním je iba strážca…“ Zo slizolinskej tribúny sa zdvihla mohutná vlna spevu:

„Weasley všetko zbabral,
k víťazstvu nám nahral!“

„A to je prvá skúška nového chrabromilského strážcu Weasleyho, brata odrážačov Freda a Georgea. Sľubný nový talent v tíme – do toho, Ron!“

Radostný výkrik sa však ozval zo slizolinskej strany: Ron sa s roztiahnutými rukami prudko spustil dolu, prehadzovačka mu však prekĺzla pomedzi ne a preletela rovno cez strednú obruč jeho bránky.

„Slizolin dáva gól!“ ozval sa Leeho hlas uprostred ovácií a piskotu davu pod nimi. „Takže Slizolin vedie desať nula – smola, Ron.“

Slizolinčania vyspevovali ešte hlasnejšie:

„NARODIL SA NA SMETISKU, PÚŠŤA LOPTU NA IHRISKU…“

„… prehadzovačku má zase Chrabromil a Katie Bellová si to šinie ihriskom…“ udatne kričal Lee, hoci spev bol teraz taký ohlušujúci, že sotva počul sám seba.

„SLIZOLIN MU ĎAKUJE!

K VÍŤAZSTVU NÁM NAHRAL, WEASLEY JE NÁŠ KRÁĽ!“