Harry Potter a Fénixov rád

„A pozrite na tie knihy!“ híkala Hermiona a prstom prechádzala po chrbtoch veľkých v koži viazaných zväzkov: „Zbierka všeobecných zaklínadiel a ich marenie… Ako proti čiernej mágii… Kúzelná sebaobrana… fíha!“ Obzrela sa na Harryho, tvár jej žiarila a on videl, že tie stovky kníh ju napokon presvedčili, že to, čo robia, je správne. „Harry, to je úžasné, je tu všetko, čo potrebujeme!“

A bez ďalších rečí zobrala z police Zaklínadlá pre prekliatych, usadila sa na najbližší vankúš a začala čítať.

Niekto potichu zaklopal na dvere. Harry sa obzrel. Prišli Ginny, Neville, Lavender, Parvati a Dean.

„Fíha!“ užasnuto sa obzeral Dean. „Čo je to za miesto?“

Harry začal vysvetľovať, ale kým dokončil, prišli ďalší a musel začať odznova. O ôsmej už boli všetky vankúše obsadené. Harry šiel ku dverám a otočil kľúčom, zámka uspokojivo nahlas cvakla a všetci stíchli a hľadeli naňho. Hermiona si starostlivo založila stránku Zaklínadiel pre prekliatych a knihu odložila.

„Dobre,“ trochu nervózne začal Harry. „Našli sme túto miestnosť na praktické cvičenia, a ako ste určite zistili, je celkom fajn.“

„Je fantastická!“ zvolala Čcho a niekoľkí súhlasne zamrmlali.

„Je zvláštna,“ vyhlásil Fred a zamračene sa obzeral. „Raz sme sa tu skryli pred Filchom, pamätáš, George? Ale vtedy to bola iba komora na metly.“

„Hej, Harry, čo je toto?“ spýtal sa Dean zozadu a ukazoval na špiónoskop a nepriateľohľad.

„Detektory čiernej mágie,“ vysvetľoval Harry a pomedzi vankúše prešiel k nim. „V podstate upozorňujú, keď sú nablízku čierni mágovia alebo nepriatelia, ale nedá sa na ne celkom spoľahnúť, možno ich oklamať…“

Na chvíľku pozrel do puknutého zrkadla, v ktorom sa pohybovali tmavé postavy, ale nikoho nerozoznal. Obrátil sa k nemu chrbtom.

„Rozmýšľal som, s čím by sme mali začať a…“ Všimol si zdvihnutú ruku. „Čo je, Hermiona?“

„Myslím, že by sme mali zvoliť vodcu.“

„Harry je vodca,“ ihneď vyhlásila Čcho a pozrela na Hermionu, akoby jej preskočilo.

Harryho žalúdok urobil ďalšie salto.

„Áno, ale myslím, že by sme mali o tom riadne hlasovať,“ namietala Hermiona pokojne. „Bude to tak formálne a on získa autoritu. Takže – kto si myslí, že Harry by mal byť vodca?“

Všetci zdvihli ruky, ešte aj Zacharias Smith, hoci len tak bez nadšenia.

„Ech… dobre, ďakujem,“ povedal Harry a cítil, že ho páli tvár. „A… čo je zase, Hermiona?“

„Myslím si tiež, že by sme sa mali nejako nazývať,“ vyhlásila energicky s rukou stále vo vzduchu. „Podporilo by to ducha tímu a jednoty, nemyslite?“

„Nemohli by sme byť antiumbridgeovská liga?“ navrhla Angelina.

„Alebo Ministerstvo mágie je skupina blbcov,“ vyhlásil Fred.

„Skôr som rozmýšľala,“ Hermiona sa naňho zamračila, „že by to mal byť názov, ktorý by každému neprezradil, čo robíme, aby sme sa o tom bezpečne mohli rozprávať aj mimo stretnutí.“

„Dobrovoľná asociácia?“ povedala Čcho. „Skrátene DA, nikto by nevedel, o čom hovoríme.“

„Áno, DA je dobré,“ prikývla Ginny. „Ale radšej nech to znamená Dumbledorova armáda, lebo tej sa najväčšmi bojí, či nie?“

Ozval sa odobrujúci smiech a šum.

„Všetci sú za DA?“ veliteľsky sa ozvala Hermiona, kľakla si a počítala hlasy. „To je väčšina – návrh bol prijatý!“

Priložila kus pergamenu so všetkými podpismi na stenu a hore napísala veľkými písmenami:

DUMBLEDOROVA ARMÁDA

„Dobre teda,“ prehovoril Harry, keď si zase sadla, „tak už začneme trénovať? Myslel som, že prvé, čo by sme mali skúšať, je Expelliarmus, odzbrojovacie zaklínadlo. Viem, že je to dosť jednoduché, ale mne sa veľmi zišlo…“

„Och, prosím ťa,“ Zacharias Smith prevrátil oči a prekrížil si ruky. „Ja si nemyslím, že práve Expelliarmus by nám pomohol proti Veď-Viete-Komu, ty áno?“

„Ja som ho proti nemu použil,“ potichu povedal Harry. „V júni mi to zachránilo život.“

Smith nahlúplo otvoril ústa. Ostatní boli veľmi ticho.

„Ale ak si myslíš, že je to pod tvoju úroveň, môžeš odísť,“ vyhlásil Harry.

Smith sa nepohol. Ani nikto iný.

„Dobre,“ Harry mal z tých upretých pohľadov v ústach suchšie než zvyčajne, „myslím, že by sme sa mali rozdeliť do dvojíc a cvičiť.“

Mal zvláštny pocit pri vydávaní pokynov, ale ešte zvláštnejší, keď ich všetci plnili. Študenti ihneď vstali a rozdelili sa. Ako sa dalo predpokladať, Neville zostal bez partnera.

„Môžeš cvičiť so mnou,“ navrhol mu Harry. „Dobre… keď napočítam do troch – jeden, dva, tri…“

Miestnosť odrazu naplnili výkriky Expelliarmus. Prútiky švihali na všetky strany, zablúdené zaklínadlá zasahovali kruhy na policiach a tie vyletúvali do vzduchu.

Harry bol na Nevilla prirýchly, prútik sa mu vytrhol z ruky, v spŕške iskier narazila do stropu a s buchotom pristal na hornej polici, odkiaľ Harry dostal privolávacím zaklínadlom. Keď sa rozhliadol pomyslel si, že bolo správne navrhnúť, aby si najprv naučili základné veci.