Harry Potter a Fénixov rád

Harry to vôbec nechcel povedať a počul, akoby tie slová vyslovil niekto cudzí, a predsa vedel, že sú pravdivé. Netušil, ako to vie, ale vedel to. Nech už bol Voldemort kdekoľvek, čokoľvek robil, bol strašne rozčúlený.

„Videl si ho?“ zdesene sa spýtal Ron. „Mal si… vidiny alebo čo?“

Harry sedel nehybne, hľadel si na nohy a po tej bolesti si uvoľnil myseľ a pamäť.

Zmätená spleť tvarov, rýchly príval hlasov…

„Chce, aby sa niečo urobilo, a nedeje sa to dosť rýchlo,“ povedal.

Znova ho prekvapilo, ako mu tie slová vychádzajú z úst, a predsa si bol celkom istý, že je to pravda.

„Ale… ale ako to vieš?“ spýtal sa Ron. Harry pokrútil hlavou a prikryl si oči rukami, pritláčal si ju dlaňami. Vybuchli mu v nich malé hviezdičky. Cítil, že ako sedí na lavičke vedľa neho a uprene naňho hľadí.

„Aj minule to tak bolo?“ tlmene sa spýtal Ron. „Keď ťa jazva bolela v Umbridgetkinej kancelárii? Veď-Vieš-Kto sa hneval?

Harry pokrútil hlavou.

„Tak čo to bolo?“

Harry premýšľal. Hľadel Umbridgeovej do tváre… jazva ho zabolela… a mal taký čudný pocit okolo žalúdka – zvláštne povznášajúci… pocit spokojnosti… ale, pravdaže, neidentifikoval ho správne, veď sám sa cítil tak mizerne…

„Minule to bolo preto, lebo bol spokojný,“ povedal. „Naozaj spokojný. Myslel si… že sa stane niečo preňho prospešné A v ten večer predtým, než sme sa vrátili do Rokfortu…“ Harry zase spomínal na chvíľu, keď ho jazva tak zabolela v izbe na Grimmauldovom námestí, „zúril…“

Pozrel na Rona, ktorý naňho vyvaľoval oči.

„Kamarát, mohol by si to prevziať po Trelawneyovej,“ vyhlásil užasnuto.

„Ja neprorokujem,“ bránil sa Harry.

„Nie, ale vieš, čo robíš?“ hovoril Ron vyľakane, ale ohromene. „Harry, ty čítaš myšlienky Veď-Vieš-Koho!“

„Nie,“ krútil hlavou Harry. „Skôr… myslím, jeho náladu. Jednoducho vnímam odrazy jeho nálady. Dumbledore povedal, že také čosi sa dialo vlani. Povedal, že keď bol Voldemort nablízku alebo keď cítil nenávisť, vedel som to. No a teraz cítim, aj keď je spokojný…“

Chvíľu bolo ticho. Budovu bičoval vietor a dážď.

„Niekomu to musíš povedať,“ navrhol Ron.

„Minule som to povedal Siriusovi.“

„Tak mu to povedz aj teraz!“

„A môžem?“ mračil sa Harry. „Umbridgeová sleduje sovy aj kozuby, zabudol si?“

„Tak potom Dumbledorovi.“

„Veď som ti práve povedal, že on to vie,“ krátko odvetil Harry, vstal, zvesil si z vešiaka plášť a prehodil si ho na seba. „Nemá zmysel hovoriť mu to znova.“

Ron si dozapínal plášť a zamyslene hľadel na Harryho. „Dumbledore by to chcel vedieť.“

Harry pokrčil plecami. „Poďme, ešte musíme precvičovať umlčiavacie kúzlo.“

Potme sa ponáhľali naspäť, šmýkali a potkýnali sa na zablatenom trávniku a mlčali. Harry úporne premýšľal.

Čo sa deje dosť rýchlo, čo Voldemort tak veľmi chce?

Má iné plány… plány, ktoré môže spustiť celkom potichu to, čo môže získať iba krádežou… ako zbraň. Niečo, čo minule nemal.

Harry na tie slová celé týždne vôbec nemyslel, priveľmi ho zaujali udalosti na Rokforte, priveľmi sa zameral na nekonečný boj s Umbridgeovou, na to, ako nespravodlivo zasahuje ministerstvo… ale teraz sa k nim vrátil a uvažoval… Voldemortov hnev by mal zmysel, keby sa ani o piaď nepriblížil k získaniu tej zbrane, nech už je to čokoľvek. Žeby mu to rád prekazil, zabránil mu zmocniť sa jej? Kde sa nachádza? Kto ju má?

„Mimbulus mimbletonia,“ ozval sa Ronov hlas a Harry precitol práve včas, aby preliezol cez portrétovú dieru do klubovne.

Ukázalo sa, že Hermiona si išla ľahnúť zavčasu, nechala Krivolaba schúleného v kresle a na stole pri okne ležali všelijaké pletené hrčkovité škriatkovské klobúky. Harry bol celkom rád, že tam nie je, lebo nemal chuť rozoberať, prečo ho zabolela jazva a počúvať, ako ho aj ona posiela za Dumbledorom. Ron stále nervózne po ňom pokukoval, ale Harry si vytiahol učebnice a pustil sa dokončovať úlohu, v skutočnosti však iba predstieral, že sa sústreďuje, a keď sa Ron rozhodol, že ide spať, nemal ešte skoro nič napísané.

Prišla polnoc a aj prešla, ale Harry dosiaľ znovu a znovu dokola čítal odsek o použití lyžičníka, ligurčeka a rebríčka bertrá a nevnímal z toho ani slovo.

Tieto rastliny sú najúčinnejšie na vyvolanie zápalu mozgu, a preto sa používajú v mätúcom a zatemňujúcom výťažku, keď chce čarodejník vyvolať prchkosť a ľahkovážnosť…

Hermiona si myslí, že odkedy je Sirius zavretý na Grimauldovom námestí, stáva sa ľahkovážnym…

…najúčinnejšie na vyvolanie zápalu mozgu, a preto používajú…

…v Dennom Prorokovi by napísali, že aj on má zápal mozgu, keby zistili, že vie, čo cíti Voldemort…

…preto sa používajú v mätúcom a zatemňujúcom odvare…

…mätúci, to je to výstižné slovo. Prečo vie, čo Voldemort cíti? Je to pre ono vzájomné tajomné spojenie, ktoré Dumbledore nikdy uspokojivo nevysvetlil?

…ak čarodejník chce…

…och, ako sa len Harrymu chce spať…

…vyvolať prchkosť…