Harry Potter a Fénixov rád

„Čo myslíš, čo robil?“ netrpezlivo povedal Sirius. „Dával na teba pozor, to je jasné.“

„Stále ma sledujú?“ nahnevane sa spýtal Harry.

„Áno, stále,“ potvrdil Sirius, „a to je dobre, nemám pravdu? Prvé, čo cez voľný víkend urobíš, je to, že zorganizuješ ilegálnu obrannú skupinu.“

Nevyzeral však ani nahnevane, ani znepokojene. Naopak hľadel na Harryho so zjavnou pýchou.

„Prečo sa Dung pred nami skrýval?“ sklamane sa spýtal Ron. „Boli by sme sa s ním radi stretli.“

„Pred dvadsiatimi rokmi ho z Kančej hlavy vyhodili,“ vysvetľoval Sirius, „a ten barman má dobrú pamäť. Po zatknutí Sturgisa sme prišli o jeden Moodyho neviditeľný plášť, takže Dung sa v poslednom čase často prezlieka za čarodejnicu… no, skrátka… v prvom rade, Ron – prisahal som, že ti odovzdám odkaz od mamy.“

„Áno?“ trochu s obavami vyhŕkol Ron.

„Odkazuje ti, aby si sa v žiadnom prípade nezapojil do nijakej tajnej skupiny obrany proti čiernej mágii. Hovorí, že ťa naisto vylúčia a zničíš si budúcnosť. Vraj neskôr ešte budeš mať veľa času naučiť sa praktickej obrane a že si primladý, aby si sa preto trápil už teraz. A tiež,“ Sirius pozrel na ostatných dvoch, „radí Harrymu a Hermione, aby s tým krúžkom nepokračovali, hoci pripúšťa, že ani jednému z vás nemôže nič prikazovať, ale jednoducho vás len prosí, aby ste nezabudli, že má na srdci len vaše dobro. Bola by vám to všetko napísala, ale keby sovu chytili, mali by ste vážne problémy a sama vám to povedať nemôže, lebo dnes v noci má službu.“

„A čo robí v tej službe?“ rýchlo sa spýtal Ron.

„Tým sa netráp, to je vec rádu,“ umlčal ho Sirius. „Mne pripadla úloha posla, ale rozhodne jej odkážte, že s vám všetko povedal, lebo myslím, že mi neverí.“

Nasledovala ďalšia odmlka, počas ktorej Krivolab skúsil pacnúť labkou Siriusa po hlave a Ron sa pohrával s dierou v koberci.

„Takže podľa vás mám povedať, že sa nebudem zúčastňovať na krúžku obrany?“ zašomral napokon.

„Ja? Rozhodne nie!“ prekvapene zvolal Sirius. „Ja to považujem za vynikajúci nápad!“

„Naozaj?“ potešil sa Harry.

„Pravdaže! Myslíš si, že tvoj otec a ja by sme boli všetko nechali a poslúchali takú bosorku, ako je Umbridgeová?“

„Ale… minulý školský rok si mi stále hovoril, aby som bol opatrný a neriskoval…“

„Minulý rok všetko nasvedčovalo tomu, že niekto vnútri Rokfortu usiluje o tvoj život, Harry!“ podráždene reagoval Sirius. „Tento rok vieme, že mimo Rokfortu je niekto, kto usiluje o životy nás všetkých, takže si myslím, že je to veľmi dobrý nápad, keď sa chcete naučiť poriadne sa brániť.“

„A ak nás vylúčia?“ spýtala sa Hermiona, zvedavo naňho hľadiac.

„Hermiona, celé to bol tvoj nápad!“ civel na ňu Harry.

„Ja viem. Iba chcem vedieť, čo si myslí Sirius,“ pokrčila plecami.

„No radšej byť vylúčený a vedieť sa brániť, než v nevedomosti sedieť v škole,“ povedal Sirius.

„Tak! Tak!“ oduševnene prikyvovali Ron a Harry.

„Jak ako tú skupinku organizujete? Kde sa stretávate?“

„To je práve problém,“ povedal Harry. „Nevieme, kam pôjdeme.“

„Čo tak Škriekajúca búda?“ navrhol Sirius.

„To je nápad!“ vzrušene zvolal Ron, ale Hermiona pochybovačne odfrkla a všetci traja na ňu pozreli. Siriusova hlava v plameňoch sa otočila.

„Za vašich školských časov, Sirius, ste sa v Škriekajúcej búde stretávali iba vy štyria a všetci ste sa vedeli premeniť na zvieratá, a v prípade potreby by ste sa všetci vmestili pod neviditeľný plášť. Ale nás je dvadsaťosem a nikto z nás nie je animágus, takže my by sme potrebovali skôr markízu, a nie neviditeľný plášť.“

„To je pravda,“ uznal Sirius trochu skleslo. „No určite niečo vymyslíte. Za veľkým zrkadlom na štvrtom poschodí kedysi bývala dosť priestranná tajná chodba, tam by ste mali dosť miesta precvičovať zaklínadlá.“

„Fred a George mi povedali, že je zablokovaná,“ pokrútil hlavou Harry. „Tuším sa zrútila, či čo.“

„Och…“ mračil sa Sirius, „porozmýšľam a vrátim…“

Zmĺkol. Na tvári sa mu odrazu zjavilo napätie a strach. Otočil sa nabok a hľadel do tehlového múra kozuba.

„Sirius?“ naľakane sa spýtal Harry.

No Sirius zmizol. Harry chvíľu hľadel do plameňov, potom sa otočil a pozrel na Rona a Hermionu.

„Prečo zmi…“

Hermiona, ktorá neprestala hľadieť do ohňa, zdesene zhíkla a vyskočila.

Medzi plameňmi sa zjavila ruka a hmatala, akoby chcela niečo chytiť, tučná ruka s krátkymi prstami, obsypaná škaredými staromódnymi prsteňmi.

Všetci traja sa pustili vnohy. Pri dverách do chlapčenských spálni sa Harry obzrel. Umbridgeovej ruka ešte stále tápala v plameňoch, ako keby presne vedela, kde sa pred chvíľkou nachádzala Siriusova hlava, a bola rozhodnutá ju chytiť.

18 Dumbledorova armáda

„Umbridgeová čítala tvoju poštu, Harry. Iné vysvetlenie nie je.“

„Myslíš, že to Umbridgeová napadla Hedvigu?“ spýtal sa naštvaný Harry.

„Som si skoro istá,“ presvedčene tvrdila Hermiona. „Pozor na žabu, utečie ti.“

Harry namieril prútikom na skokana, ktorý v nádeji skackal na druhú stranu stola.

„Accio!“ a žaba mu vletela naspäť do ruky.