Harry Potter a Fénixov rád

„Áno, Umbridgeová bez problémov povolila slizolinskému tímu hrať, išiel som za ňou hneď ráno. Bolo to viac-menej automatické, dobre pozná môjho otca, často sa zastaví u nej na ministerstve… Som zvedavý, či dovolia hrať aj Chrabromilčanom,“

„Nereagujte,“ prosebne zašepkala Hermiona Ronovi a Harrymu, lebo obaja sledovali Malfoya s meravými tvárami a zaťatými päsťami. „Práve to by chcel.“

„Chcel som tým povedať,“ ešte hlasnejšie sa ozval Malfoy a jeho ligotavé sivé oči zlovestne preskakovali z Harryho na Rona, „že ak to závisí od vplyvu na ministerstve, myslím, že nemajú veľké šance… podľa toho, čo hovorí môj otec, už roky hľadajú dôvod, aby mohli Artura Weasleyho vyhodiť… a pokiaľ ide o Pottera, môj otec hovorí, že je len otázkou času, kedy ho odvezú k svätému Mungovi… zrejme je tam špeciálna izba pre ľudí, ktorým čary poplietli hlavu.“

Malfoy urobil grimasu, otvoril ústa, sánka mu ovisla a gúľal očami. Crabbe a Goyle sa ako zvyčajne rozrehotali a Pansy Parkinsonová natešene škriekala.

Harryho niečo silno udrelo do pleca a odsotilo nabok. V zlomku sekundy si uvedomil, že Neville preletel popri ňom a rúti sa rovno na Malfoya.

„Neville, nie!“

Harry skočil po ňom a schmatol ho zozadu za habit. Neville sa divo bránil, rozháňal sa päsťami a zúfalo sa usiloval dostať k Malfoyovi, ktorý chvíľu vyzeral celkom šokovaný.

„Pomôž mi!“ oboril sa Harry na Rona a len horko-ťažko si ovinul ruku Nevillovi okolo krku a stiahol ho preč od Slizolinčanov. Crabbe a Goyle natrčili päste a postavili sa pred Malfoya, pripravení pobiť sa. Ron chytil Nevillovi ruky a spolu s Harrym sa mu podarilo stiahnuť ho nazad k Chrabromilčanom.

Neville bol celý červený v tvári, a pretože mu Harry stláčal krk, nedalo sa mu vôbec rozumieť, ale z úst mu prúdili čudné slová: „Nie… smiešne… neopováž… Mungo… ukážem...“

Dvere žalára sa otvorili a zjavil sa Snape. Jeho čierne oči preleteli po rade Chrabromilčanov až po miesto, kde Harry a Ron zápasili s Nevillom.

„Bijete sa, Potter, Weasley, Longbottom?“ chladne sa usmial. „Chrabromil má desať bodov dole. Pustite Longbottoma, Potter, inak zostanete po škole. A všetci dnu.“

Harry pustil Nevilla, ktorý dychčal a zazeral naňho.

„Musel som ťa zastaviť,“ šepol mu Harry a zobral si tašku „Crabbe a Goyle by ťa roztrhli ako žabu.“

Neville nepovedal nič, iba schmatol tašku a rýchlo vošiel do žalára.

„Pre Merlina, čo to malo znamenať?“ spytoval sa Ron.

Harry neodpovedal. Dobre vedel, prečo tak Nevilla rozčúlila zmienka o pacientoch zo svätého Munga. Vedel, že Longbottomovým rodičom čary poškodili myseľ, ale prisahal Dumbledorovi, že nikomu neprezradí Nevillovo tajomstvo. Ani Neville nevedel, že Harry to vie.

Harry, Ron a Hermiona zaujali svoje zvyčajné miesta vzadu, vytiahli si pergamen, brká a Tisíc čarovných bylín a húb. Trieda okolo nich si šepkala o tom, čo práve urobil Neville, ale keď Snape zatresol dvere, až to zadunelo, všetci okamžite stíchli.

„Iste si všimnete,“ začal Snape svojím zvyčajným tichým, posmešným hlasom, „že dnes máme hosťa.“

Ukázal na tmavý kút žalára a Harry videl, že tam sedí profesorka Umbridgeová s blokom na kolene. Úskokom pozrel na Rona a Hermionu a nadvihol obočie. Snape a Umbridgeová, dvaja učitelia, ktorých najväčšmi nenávidel. Bolo ťažké rozhodnúť, ktorému by doprial víťazstvo nad tým druhým.

„Dnes budeme ďalej pracovať na posilňujúcom roztoku. Svoje zmesi nájdete tak, ako ste ich minule nechali; ak ste ich pripravili správne, cez víkend mali dozrieť – pokyny na tabuli,“ mávol prútikom. „Tak pokračujte.“

Polovicu hodiny si profesorka Umbridgeová v kúte robila poznámky. Harryho veľmi zaujímalo, aké otázky bude dávať Snapovi, a tak zase nedával pozor na elixír.

„Salamandriu krv, Harry!“ zastonala Hermiona a chytila ho za zápästie, aby mu po tretí raz zabránila pridať nesprávnu prísadu, „nie šťavu z granátového jablka!“

„Správne,“ nesústredene súhlasil Harry, odložil fľašku a neprestal sledovať, čo sa deje v kúte. Umbridgeová práve vstala.

„Ha,“ povedal potichu, keď kráčala pomedzi lavice k Snapovi, ktorý sa skláňal nad kotlíkom Deana Thomasa.

„Zdá sa, že trieda je v učive na svoj vek pomerne pokročilá,“ energicky povedala Snapovmu chrbtu. „Ja pochybujem o tom, či je vhodné preberať elixír, ako je posilňovací roztok. Myslím, že ministerstvo by ho malo radšej vypustiť z osnov.“

Snape sa pomaly vystrel a pozrel na ňu.

„Ako dlho učíte na Rokforte?“ spýtala sa s brkom pripraveným na bloku.

„Štrnásť rokov,“ odvetil Snape. Jeho výraz bol nepreniknuteľný. Harry, hľadiac na Snapa, pridal pár kvapiek do svojho elixíru; hrozivo to zasyčalo a farba sa zmenila z tyrkysovej na oranžovú.

„Najprv ste sa uchádzali o miesto učiteľa obrany proti čiernej mágii, myslím?“ spýtala sa profesorka Umbridgeová.

„Áno,“ potichu potvrdil Snape.

„Ale neboli ste úspešný.“

Snape vykrivil pery. „Pochopiteľne.“

Profesorka Umbridgeová čmárala do bloku.

„Domnievam sa, že ste potom rok čo rok pravidelne žiadal o miesto učiteľa obrany proti čiernej mágii.“